Višňa tour 2019 - Aj chlapi majú svoje dni.

Tento rok sa nám nepodarilo vycestovať na nejakú tú poznávačku , do niektorej z obľúbených destinácii v motorkárskom svete a tak sme sa všetci , veľmi tešili na koniec prázdnin a ,,Višňa tour". Druhá dekáda Augusta máva vždy stabilné počasie, takpovediac vhodné pre jazdu na motocykli. Prehánky sa objavujú zväčša až v poobedňajších  hodinách a to len na krátko. Dá sa teda s chuťou naplánovať jazda, pri ktorej sa nemusíte báť búrok. Ešte stále málo nabažený z výletov tohto leta som si plánoval budúce trasy najrôznejšími smermi tak, aby sme sa k cieľu daného dňa dostali čo najneskôr. Keď prišiel deň  D, skontroloval som predpoveď počasia na najbližšie tri dni a vybral najvhodnejšiu variantu nášho motovýletu.  Zbalil som si len to najnutnejšie. Všetko potrebné na jeden týždeň sa muselo vojsť do malého plecniaka a tak sme niektoré časti brali do dvojíc. Ja som zobral nejaké náradie a Majo zubnú pastu a rezervný olej. Každý vzal tiež skromné množstvo oblečenia a nabíjačku na telefón. Plán trasy prvého dňa sa nám podarilo natiahnuť až na 276 km.

This year we did not manage to go on any kind of „sightseeing trip“ to popular biker destinations and so we all were looking forward to an end of the summer break and „Višňa tour“. The second decade of August always brings a stable weather which is just perfect for a motorcycle riding. The rain showers appear usually during afternoons and never last long. And so it is easy to plan a trip without having to worry about storms.  Still hungry for more of summer riding I was planning the next trips following various directions in a way so we could get to a daily targets as latest as possible. The D-day arrived, I checked the weather forecast for next three days and chose the most suitable option of our motorcycle ride. I only packed just the essential stuff. Everything I should need had to fit into a small backpack and so we shared the weight. I took some tools and Majo packed the toothpaste and spare oil. Of course everyone had a small amount of clothes and a mobile phone charger. We managed to stretch the first day plan to 276 km.

Ako vždy som štartoval z Rudinky s odhodlaním, postupne zbierať účastníkov, najazdiť aspoň 1000 km a šťastne sa vrátiť domov. Môj Ariel 500 model C z roku 1927 bol pripravený a tohtoročná Višňa Tour sa mohla začať. Zhruba po 70 km prvá zastávka u Maja a ďalších 200 km pred nami. Cestovnú rýchlosť sme si stanovili na 65 - 70 km/h. Takéto tempo nám vyhovovalo asi najviac. Nedeľné cesty sú celkom prázdne aj keď sme zopár aut stretli, stále nás dokázali ľahko predísť. Zopár krát sa nám podarilo križovať diaľnicu, no tam už bolo poznať značný cestovný ruch. My sme sa jej však vždy úspešne vyhli. Prvým cieľom našej cesty je hotel Villa Siessta v Novom Smokovci. Vedie sem nádherná tiahla cesta z Liptovského Hrádku , cez Podbánske , akoby stvorená pre motorkárov. Už sme tu zopár krát nocovali a vždy sa nám tu páčilo. Je tu veľmi milý personál a krásne výhľady na okolitú prírodu. Tiež sme sa tu rozhodli počkať na Dušana, ktorý mal ešte nejaké nedokončené pracovné povinnosti a tak musel štartovať o niečo neskôr. Sme dobrá partia , naše plány sa menia podľa potreby. Nemáme problém so zmenou trasy , či hodiny odchodu.  Duško vyrazil skoro ráno a o desiatej sme už popíjali kávičku na terase. Po hodine odpočinku a už v trojici sme sa pobrali spoznávať severovýchod Slovenska.

As always I began the ride from Rudinka with a vision of gathering all participants, riding at least 1000 kilometers and to make it home safely. My 1927 Ariel 500 C model was ready and this years Višňa Tour could begin. We had our first break after 70km at Majo´s home and we had another 200 km to go that day. We have set our travelling speed to 65 – 70 km/h. This tempo was just right for us. The roads are mostly empty during Sundays and even when we met some cars on our way, they were able to pass us easily. Few times we had to cross freeways with a heavier traffic but we always managed to avoid riding on them. Villa Siessta in Nový Smokovec was our first destination. A beautifull road stretching from Liptovský Hrádok through Podbanské leads here and it seems that it was build for bikers. We spent a night here few times and we always loved it. The staff is friendly and the outviews to natural surroundings are beautiful. We also decided to wait here for Dušan who had some things to finish at work and so he had to start his ride a little later. We are a fine bunch of people and our plans change according to individual needs. We see no problem with changing the track or departure time. Dušan launched off early in the morning and we were enjoying our coffee on the terrace together with him already at 10 am. After an hour of rest we all three cranked up to discover the northeast Slovakia.

Ďalším cieľom našej trasy je chalupa kamaráta Višňu, ktorú sme si zvolili za našu dočasnú základňu. Prečo si  však neskúsiť tú cestu nejak predĺžiť? A tak sme navštívili Kežmarok, Bardejov či Vranov nad Topľou.  Keď sme o sedemnástej dorazili na základňu , tachometer ukazoval 476 km a teplomer horúcich 31 stupňov. Zvítanie s našimi hostiteľmi,  nám akoby dodalo nových síl a tak sme v družnej debate pokračovali do neskorých hodín, čakajúc na Radka z Prahy, ktorý za nami vyrazil v pondelok predobedom a po 700 km krátko po zotmení hlásil svoj príchod. Večer sme zaspávali príjemne unavený tešiac sa na ďalšie dobrodružstvá , tentokrát už v šestici. 

The next destination of our trip is a cottage of our dear friend Višňa and we chose this place as a temporary base camp. But why not trying to make our trip longer somehow? And so we visited Kežmarok, Bardejov and even Vranov nad Topľou. When we came back to our base camp at 5 pm the odometer showed 476 kilometers and the temperature reached 31 degrees Celsius. A warm welcome from our hosts gave us new strenght, our chat continued till late night hours while waiting for Radek from Prague who hit the road on Monday morning and after 700 kilometers announced his arrival just after it got dark outside. We fell asleep pleasantly tired and eager for new adventures, this time as a bunch of 6.

 Tretí deň sme venovali Dušanovi . Iba náhodou sa preriekol , že má predkov z východu Slovenska. Dokonca z oblasti obývanej obyvateľmi s Rusnáckou národnosťou. Okamžite v nás zahorela myšlienka pozrieť sa kde žili jeho predkovia a či tu nejaký stále žijú. ,, Samozrejme , že žijú" zastavil nás hneď na začiatku. ,, Len sa stretávame menej často. Je to veľmi ďaleko" Okamžite zasadla plánovacia komisia a už sa volila trasa nového výletu. Cestou sme navštívili viacerých jeho príbuzných, aj keď zostávali mierne zaskočený vidiac naše dopravné prostriedky a uvedomujúc si vzdialenosť od nášho trvalého bydliska , vždy boli potešení z návštevy.

We dedicated the third day to Dušan. By an accident he mentioned his ancestors who live in East Slovakia in a region inhabited by Ruthenian minority. In a blink of an eye an idea came across our minds to see where his ancestors lived and if there are any of them still living there. „Of course they are still living there“ he stopped us right in the beginning. „ We just don´t see each other very often. It is too far to travel“. Immediately a planning comitee sat down and began to set a new destination of our trip. On our way we visited several of his family members and even when they were in a slight shock when they saw our vehicles considering the distance of our home, they were still very pleased by our visit.

Na tejto trase sme tiež objavili, že v potokoch stále môžu žiť raky. Že Havaj, nieje až tak ďaleko , ako sa zdá  a že aj v Údolí smrti je dnes živo. Rozmiestnené tanky v hojnom počte predstierajú zábery z ťažkého obdobia, aby si aj dnes množstvo turistov mohlo uvedomiť, že sloboda nieje zadarmo a stále si ju treba brániť. Potom ešte jedna malá zmrzlina na Domaši a opäť odpočinok na základni.

During this beautiful trip we also found out that it is still posible to find crawfish living in the creeks. Also that Havaj (village in Slovakia) is not that far away and that in the Valey of Death (a place where a horrible WW2 battle took place) is a lot of life to be found nowadays. Numbers and numbers of military tanks in the valley display the scenes of these hard times so the large quantities of tourists can realize that our freedom is not for free and it needs to be protected. After all that we enjoyed just a small icecream break on Domaša dam and then again we enjoyed a rest in our base camp.

Tentokrát sme sa však vrátili o niečo skôr a tak nás napadla spásonosná myšlienka, skúsiť ešte nájsť nejaké hríby. Dvojica majstrov kuchárov zostala pripravovať večeru a my ostatní , pod vedením najmladšieho Višňu sme skúsili šťastie v neďalekom lese.  Už po pól hodinke sme boli doslova zaskočení množstvom tlstých krásavcov. Táto krátka prechádzka nám zabezpečila prácu na celý večer a ešte zlepšila pocit so skvelého dňa.  Pred zotmením dorazili aj Michal s Danom a tak sme ráno mohli pokračovať  novým smerom v plnej zostave.

This time we came back a little bit sooner so we had this fantastic idea to pick some mushroom. Two „chefs“ stayed to cook some dinner and the rest of us took off to a nearby forrest to try some luck under a supervision of the youngest Višňa. After a half an hour we were literally shocked by an amount of big fat mushrooms we have found. This short walk provided us with a lot of work with cleaning and slicing the mushrooms and made our day just perfect. Before it got dark Michal and Daniel arrived so we were ready to take off in the morning as a complete bunch.

Náš kamarát Miki nám chcel ukázať zasa ten svoj rodný kraj. Žije už roky vo Vranove a používa naozaj ľúbozvučnú Slovenčinu, no pochádza z Maďarska. Ponúkol sa nám ako sprievodca aj prekladateľ a to sme nemohli odmietnuť. Vždy sme chceli spoznať okolité krajiny aj sa nám to celkom darí, no s Maďarskom je tu trochu väčšia rečová bariéra. Objednať si ubytovanie, alebo požiadať o pomoc je pre našinca oveľa zložitejšie. Miki vybral Tarcal a Tokaj. Dve starobylé mestečká vedľa seba , preslávené hlavne vínom a tak sme sa pustili  tentokrát už v hojnom počte poznávať južného suseda, no cestou sme ešte zistili, že miestne družstvo vlastní jeden z prototypov traktora , na ktorom pracoval Marian a už nemal možnosť podieľať sa na odstránení vývojových chýb. Traktor po 1989 zapadol do zabudnutia a ďalším úpravám sa už nikto nevenoval . Začali sme dovážať iné značky , akoby tie naše neboli dosť dobré .  Dokonca nemá tento traktor ani na žiadnej fotografii a túto chybu  sme museli zmazať.

Our dear friend Miki wanted to show us his home region this time. He lives in Vranov nad Topľou for several years but originaly he comes from Hungary. He offered us his service as a guide and translator so we just could not resist. We always wanted to explore the neighbour countries but there is always a language barrier in Hungary. It is much more complicated for us to order an accommodation or ask for help there. Miki chose Tarcal and Tokaj as our destination. Two ancient towns laying next to each other, mostly known for their wine. And so we took off in a abundant number now to discover what is new with our south neighbour. On our way we found out that a local collective farm owns one of the tractor prototypes on which Marian worked on as an engineer and did not have a chance to cooperate on elimination of development errors. The tractor was basically forgotten and nobody carried on with its further development. We began to import other brands as if our own tractors were not good enough. Actually Marian did not have this tractor on any photograph and so we had to fix it.

Tiež sme zistili , že blízko našej trasy sa nachádza najnižší bod Slovenska pri pri Kline nad Bodrogom tak prečo toto miesto nenavštíviť. Trasa sa menila podľa momentálnej potreby a my sme si ju stále užívali. No až keď sme dorazili do Tokaja , uvedomil som si , že teplomery v meste upozorňujú na strašidelných + 40 stupňov v tieni. Ešte som sa na motocykli nikdy nestretol s takouto hodnotou. Návštevu mesta sme teda skrátili na minimum , uvedomujúc si , že naše organizmy nie sú zvyknuté na takéto podmienky a ľahko by sme mohli prísť k úrazu. Ubytovanie sme mali objednané v mestečku Tarcal len pár kilometrov ďalej. Odstaviť motocykle, prezliecť do niečoho ľahkého a šup sa schladiť do miestneho múzea s prehliadkou báječne chladnej vínnej pivnice , samozrejme spojenej s ochutnávkou vynikajúcich  Maďarských špecialít a veľmi sladkého tokajského vína. Večer sme ešte dlho sedeli na nádvorí a preberali , čo sme ešte nestihli vidieť a kam by sme sa ešte určite mali zájsť pozrieť.

Also we found out that very close to our trip route a lowest point of Slovakia is situated so we could not find a reason why not to visit it in Klin nad Bodrogom. The route was changing according to our actual needs and we still were enjoying it. But only after we made it to Tokaj region I realized that the temperaturemeters show scary +40 degrees Celsius in shade. I have never experienced temperature this high while riding a motorcycle. We reduced visiting the town to a minimum time realizing that our bodies are not used to these conditions and we could get hurt. Our accommodation was booked in Tarcal town just few kilometers away. We parked our motorcycles, got dressed lightly and we were on our way to cool down in a local museum. We enjoyed a visit to a wonderfully chilly wine cellar of course combined with a tasting of fantastic hungarian quisine and a very sweet Tokaj wine. It took us the whole evening to discuss all we did not manage to see yet and where we definitely should go.

V ďalší deň sa od nás už musel Duško oddeliť pre pracovné vyťaženie a z Tarcalu prášil na svojej Jawe 350 OHV priamym smerom do Žiliny. Naše kroky zasa viedli cez prečerpávaciu stanicu plynu vo Veľkých Kapušanoch na Vinianske jazero a potom okruhom  okolo Zemplínskej Šíravy hľadať obec Fekišovce. Jedno selfie pri ceduli a postupný presun zabudnutými dedinkami pre nás ďalekého východu na našu základňu v Rohožníku.

The next day Dušan had to separate from us because of his work duties and he took of on his Jawa 350 OHV straight back from Tarcal to Žilina. Our steps lead us through natural gas pumping station in Veľké Kapušany to Vinianske lake and then by a circle around Zemplínska Šírava dam to find Fekišovce village. One selfie by the village sign and we continued through forgotten villages of so called Far East to our base camp in Rohožník.

V cieli dnešnej etapy ukazoval tachometer už 1111 km prejdených za päť dní. A to nás ešte čaká presun na stretnutie v Šuňave a cesta domov. Lenže všetkých nečakala. Pri rannej kontrole som zistil , že mám poruchu na sacom ventile. Kúsok stopky sa mi odlomil a hrozilo, že ak ventil pri jazde spadne do spaľovacieho priestoru, môže výrazne poškodiť motor. Rozhodnutie nebolo ľahké, ale myslím si že bolo správne. Ariel zostáva na základni a ďalej bude pokračovať už len autom a to až keď bude nejaká cesta okolo. Ja som zmenil funkciu z jazdca na spolujazdca a domov som pokračoval spolu s Radkom, počas jeho trasy smer Praha.

At the end of the day the odometer showed 1111 kilometers made in five days. And we still have to move to Šuňava meeting and then home. But not for me apparently. During a morning check I found out that there is a problem with an intake valve on my motorcycle. A piece of the valve stem has broken off and there was a great chance it would fall into a combustion chamber what could damage the engine significantly. The decision was not easy but I think it was right. Ariel stays in the base camp untill there will be a chance to come back to pick it up and bring it back home on a trailer or a van. And so I turned from rider to pillion and rode with Radek on his way to Prague so he could take me home.

Doma jedna sprcha, dobrá večera a ráno, hneď po svitaní a už na novej motorke späť do podtatranskej dedinky Šuňava kam sa zatiaľ chlapcom podarilo presunúť. Aj keď sa mi tento rok nepodarilo dokončiť Višňa Tour na mojom Arieli. Rád som sa za kamarátmi vrátil a sprevádzal ich až do konca nášho stretnutia. Počas tohoto výletu  sme dostali množstvo odkazov od Vás všetkých čo ste vedeli o našej ceste. Pozvania na obed či aspoň kávičku. Pozdravy od tých , čo nás počas tour stretli či sledovali . Každý jeden pozdrav potešil a mi sa skončiť nechystáme. Už dnes plánujeme ďalšie výlety pre rok 2020. Veľmi sa nám páčia Tatry a preto ich pravdepodobne budeme chcieť budúci rok prebádať zo Slovenskej aj Poľskej strany. Ako základňu si zvolíme Hotel Villa Siessta v Novom Smokovci a termín necháme ako už tradične na koniec Augusta. Poruchy sa odstránia a v jazde sa bude pokračovať.  A budúci rok to bude zasa trochu iné, lebo už aj mladý  Višňa dostane možnosť mať  svoju prezývku vyšitú na chrbáte tradičnej Višňovskej rifľovky preto že aj on vstúpi do radov motorkárov a už tento rok sa stane motoristom. Zatiaľ len na pionieri , no určite s nami a na to sa teším. Tak ak plánujete budúcoročnú jazdu Tatrami, možno sa stretneme na niektorom z odpočívadiel a hodíme reč. Držím palce, nech sa Vám darí a nezabudnite, určite sa niekde vidíme.

I took a shower at home, had a fine dinner and in the morning, just after dawn I took off on a new motorcycle to Šuňava village under Tatra mountains where the rest of the bunch managed to move. Even though I could not finish the Višňa tour on my Ariel I was happy to return to be with the guys and accompany them till the end of our trip. During this trip we got a lot of messages from those who knew about our journey. We were offered lunch or a coffee invitations. A lot of greetings came from those who were meeting us or following us during our tour. Each and every message made us very happy and believe me, we are not planning to quit. Already now we are planning new trips for 2020. We love Tatras very much and that is the reason why we want to explore them from Slovak and Polish side as well. As a base camp we will choose Hotel Villa Siessta in Nový Smokovec and the date will be as usual at the end of August. The vehicle defects will be solved and we can ride on. And also the next year will be a little different again because young Višňa will have his name embroidered at the back of the classic Višňa jeans jacket...even he will become a member of motorcyclist family. At the moment he will ride Pionier 50 but I am happy he will ride with us. So if you plan to ride through Tatras next year maybe we will meet and have a chat on somewhere on rest stop along the road. Good luck and do not forget that we will surely meet somewhere.

Špeciálne poďakovanie patrí Radkovi , ktorý mal so sebou naozaj všetko a v každej situácii nám vedel pomôcť.

Special thanks to Radek who really had everything we needed with him and was able to help us in any situation.

Za Slovenský Ariel klub   

For Slovak Ariel club

                                                                            Karol Burger s kamarátmi 

                                                                                              Karol Burger with friends

Za preklad ďakujeme - Thanks for the translation 

                                                                                                         Rasto Chmelár