Ako som nedošiel Helfštýn

Ako som nedošiel Helfštýn

How I didn´t get to Helfštýn

V piatok, 10. mája, sme sa s obrovským očakávaním dostavili do mestečka Lipník nad Bečvou, kde sa ako každý druhý rok konal už XVI. ročník Hefštýnsky okruh. Medzinárodný zraz a súťaž historických vozidiel do roku výroby 1939. Súťaž poriada Oldtimer club Helfštýn a je to výberové stretnutie auto a motocyklov, kde komisia vyberá prihlásených účastníkov tak, aby sa na štarte nestretli dvaja súťažiaci s rovnakými strojmi. Súťaž je ohraničená rokom výroby 1939 a počtom posádok 150.

On Friday 10th of May we, with great expectations, arrived to a small town of Lipník nad Bečvou, where every second year as usual the 16th annual Helfštýn circuit rally took place. It is the international rally and race of historical vehicles made before 1939. The rally is organized by Helfštýn Oldtimer Club and it is an outstanding meeting of cars and motorcycles and a commitee chooses the attendants in a way that no two identical vehicles could meet at the rally. The race is limited by the production year of 1939 and the total of 150 crews.

Je to odvážny projekt. Zozbierať také množstvo tak starých veteránov na jednom mieste a k tomu iba po jednom kuse z každého druhu chcelo obrovskú guráž. Už v piatok sa mestečko začalo plniť veteránmi. Stretávali sme tu všade veselých ľudí v dobových kostýmoch. Od malých bábätiek v prútených kočíkoch až po starčekov so sivými bradami.

It is a bold project. Gathering such number of old timers in one spot and with only one piece of each model was so courageous. The town began to fill with old timers already during Friday. We were meeting happy people in their old-time costumes everywhere. From small babies in the wicker strollers to old men with grey beards.

Piatkový prológ a spanilá jazda cyklistov spríjemnili atmosféru začínajúceho víkendu. Po večernom posedení s kamarátmi sme sa uložili spať. Ráno však bolo nečakane mokré. Husté mraky zakryli celú oblohu a jemný dážď sa striedal s trvalejším a silnejším. Slniečko sa neukazovalo vôbec. Ostali sme stáť pred otázkou - ísť, či zostať. Dážď-nedážď, čakali sme na tento deň dva roky. Ide sa! Odznel rázny povel. Pár kvapiek nás nerozhádže. A už sme cupitali na štart. Kto mal možnosť, natiahol si aspoň nepremokavé obleky a my ostatní sme verili, že prestane pršať. Trasa bola dlhá 105 km a kvôli dažďu boli zrušené niektoré kontrolné stanovištia. Prešli sme prvé, druhé, tretie a motorka začala akoby vynechávať.

Friday prologue and a nice ride of motorcycles made the great atmosphere for an upcoming weekend. After an evening chat with friends we went to bed. The morning though was unexpectedly wet. Heavy clouds covered the whole sky and light showers were changing to heavier rain from time to time. The sun did not show up at all. We had to decide whether to go or not. Rainy or not, we were waiting for this day for two years. Let´s go. We can´t be afraid of some rain drops. And so we ran to a start line. Who could put on their waterproof clothing and the others just had to wish that the rain will stop. The track was 105 kilometers long and some check points were canceled due to rain. We went through the first, second and third check point and the bike started to run unevenly.

Myslel som, že je niečo so spojkou. Ani sme nedošli po štvrtú kontrolu a už tu bola porucha. Motor mi zablokovalo a cez spojku sme pomaly zastali na najbližšom parkovisku. Odhodlane som sa pustil do opravy. Musel sa povoliť šponer alebo čo. Zhodil som kryt primáru a zbadal tú paseku. Nebola to spojka. Povolila sa matka, ktorá držala tlmič záberu na motore. Sprvu som myslel, že to nejako spravím. Domorodci mi ochotne pomáhali, ale keď som našiel matku, ktorá to všetko spôsobila, bolo jasné, že je koniec. Nezostal v nej ani kúsok závitu. Keby som to aj nejako zložil, určite by to nevydržalo do konca súťaže. Smutne som teda natlačil Ariela do pohotovostnej dodávky usporiadateľov a závod pre mňa v tej chvíli skončil. Auto nás odviezlo späť do Lipníka  a pokračovalo pomáhať niekomu ďalšiemu. Tak to teda nie! Dva roky čakania a takáto blbosť ma odrovná? ... Nie. Naložil som teda Ariela do našej dodávky a trať som absolvoval aspoň symbolicky. Prešli sme Bystrice pod Hostýnem, Kelč aj Hranice. Spravil som zopár záberov z trate a dorazili sme aj na hrad Helfštýn. Po celej trati sme stretávali ľudí v pršiplášťoch a s dáždnikmi, ktorí sa predsa len prišli pozrieť na jazdu veteránov a počasie ich neodradilo. Na večerné vyhodnotenie už všetci dorazili prezlečení do suchého.

I thought there was something wrong with the clutch. We did not even get to the fourth check point and the failure was here. The engine got stuck and we hardly got the the closest parking place with a clutch depressed. I got to the repair beside the road. I had to loosen the tensioner or something, removed the primary drive cover and saw the mess. It was not the clutch. A nut got loose on the engine shock absorber. At first I thought I would manage to repair it. The locals were trying to help me, but when I found the lost nut I knew the race was over for me. There was absolutely no thread left inside the nut and even if I tried to put it back on, it would not last one minute before it would get loose again. I sadly pushed the Ariel to the emergency van and the race was over for me at that moment. The van took us back to Lipník and then drove of to help someone else. Two years of waiting and such a stupid failure would spoil it all? No way...I loaded the Ariel into my van and finished the track at least symbolically. We went through Bystrice pod Hostýnem, Kelč and Hranice. I made some photographs from the track and we arrived to Helfštýn castle. Along the way we met people in raincoats and umbrellas who came to see the race and even the bad weather did not discourage them. We all came to the evening evaluation already dressed in dry clothes.  

 Organizátori si zaslúžia obrovskú pochvalu. Stáli po trati a usmerňovali premávku v počasí, ktoré si určite nikto neprial. Pomáhali s poruchami každému, kto to potreboval a zabezpečili akciu výbornej kvality a s fantastickou atmosférou. Ani celodenný dážď nedokázal zlomiť nikoho z nás a už sa všetci tešíme o dva roky na XVII. Helfštýnsky okruh.

The organizers deserve a big applause. They all stood along the road regulating the traffic in a really bad weather, helped with the repairs to everyone who needed it and arranged a high quality rally with a fantastic atmosphere. Not even the heavy rain pouring on us during the whole day managed to break us down and we all look forward to 17th Helfštýn curcuit rally in two years.

Karol Burger

Translated by Rastislav Chmelár