AOMCC - Výročná rally v Amsterdame 2018

AOMCC - Výročná rally v Amsterdame 2018

AOMCC – 2018 annual rally in Amsterdam

Už dávnejšie vo mne zrela myšlienka, navštíviť niektorú z výročných rally Ariel Owners Motorcycle Clubu, no nevedel som sa k tomu nejako odhodlať. Tento rok sa však začala formovať väčšia skupinka záujemcov z Česka a tak som sa k ním s radosťou pridal aj ja. Rally sa nateraz premiestnila do Holandského Amsterdamu, čo sľubovalo netradičné zážitky rôzneho druhu. Vízia slnkom rozjasnených fotografii zo starobylými veternými mlynmi, rozosiatymi pri spleti kanálov, mi dodávala odvahu sa sem pozrieť. Amsterdam je však aj mesto plné múzeí, pouličných umelcov, historických budov a bicyklov.

For some time an idea was growing in my mind to visit some of the annual Ariel Owners Motorcycle Club rallies, but I just never came to a decision to go to one. But this year a bigger bunch of guys from Czech republic started planning going there, so I was happy to join them. The rally this time was organized in Amsterdam, Netherlands what was surely promising unusual experiences of all kinds. The vision of sun lit photographs with antique wind mills spread along the waterways gave me a courage to go and see it myself. Amsterdam on the other hand is also a city of museums, street artists, historical buildings and bicycles.

Trasu do Amsterdamu som si rozdelil na dva dni. Prvých 500 km k Plzni, kde som prenocoval u kamaráta Jirku a na druhý deň ešte 900 km, ale už s ním aj jeho usmiatou manželkou Zuzkou. Ubytovanie sme mali dohodnuté v Campingu Zeeburg, na okraji mesta a cesta nám plynula svižne. Do cieľa sme dorazili ešte pred zotmením. Potom už len stačilo prevziať si svoju maringotku a pokyny k programu na ďalšie dni. Camping bol upravený a čistý, ale pri pohľade na pristavené motocykle som zostal trochu zaskočený. Skoro každý bol preventívne spútaný masívnou reťazou proti krádeži. U nás, na to nie sme v takejto forme zvyknutí.  

I split the road to Amsterdam to two days. The first 500 kilometers to Pilsen, where I slept over in my friends Jirka home and another 900 kilometers already with him and his smiling wife Zuzka. We had our accommodation booked in Zeeburg campsite at the end of the city and the road there went smoothly. We arrived there before it got dark outside. All it took then was to get the keys for my caravan and a schedule for next few days. The campsite was clean but I was quite in a shock to see all the motorcycles tied together and locked by heavy chains so they would not get stolen. We are just not used to it this way. 

Program piatkovej jazdy sme vypustili a ušetrený čas sme radšej venovali prehliadke mesta. Najprv cesta vyhliadkovou loďou po spleti kanálov a zdvíhacích mostov a neskôr aj na pešo, pozrieť si túto metropolu z bližšia. Mesto je nádherné a je navštevované množstvom turistov. Uličky sú v ňom však úzke a plné bicyklov najrôznejšieho druhu. Kultúrne vzdelaný a pripravený spoznávať ďalšie kúsky tohto mesta sme večer líhali, tešiac sa na sobotnú jazdu s našimi veteránmi.

We skipped the ride which was organized for Friday and we used the saved time for sightseeing tour through Amsterdam city. First we took a boat through the tangle of waterways and drawbridges and later by foot to see the city closer. The town is beautiful with lots of tourists visiting it. The streets are narrow and full of bicycles of all kinds. Culturally educated and ready to uncover another parts of this city we were laying down to our beds. We were looking forward to the Saturday ride on our old-timers.

Po podrobnom preštudovaní mapy som trochu zneistil. Zdalo sa mi, že trasa vedie pomerne rušnými ulicami, čo sa mi moc nepozdávalo, no stále som veril usporiadateľom a dúfal som , že sa mýlim. Preventívne sme vytvorili Československú skupinu a dohodli sme sa, že budeme držať spolu, aby sa niekto nestratil. Táto varianta sa mi veľmi páčila. Som totiž jazykovo nezdatný a stratiť sa v strede Amsterdamu s veteránom by mi mohlo spôsobiť nemalé problémy.

I got a little nervous after I studied the map of the ride we were supposed to take. It seemed to me that the route leads through quite busy streets what I did not like that much, but still I trusted the organizers and hoped I was wrong. Just to make sure we made a Czecho-Slovak group and agreed we would stay together during the ride so we do not lose anyone. I loved this idea. My foreign language abilities are really low and getting lost in Amsterdam on my old-timer would give me a hard time for sure. 

Krátko pred desiatou sme vyrazili na zhruba 130 km trať, no pomalé tempo v hustej premávke na okraji mesta nesvedčalo našim strojom. Už o pár kilometroch sa začali ozývať divné zvuky z Tomášovej motorky. Radšej sme teda zastali a pustili sa do diagnostiky stroja. Porucha nebola na toľko závažná, aby sme nemohli pokračovať v jazde. Šlo len o prišponovanú reťaz a následné šúchanie spojky o hliníkový kryt. V priebehu pol hodiny sme závadu odstránili, no všetci účastníci už boli ktovie kde. Myšlienka vzdať sa a vrátiť späť do kempu nepripadala v úvahu a tak sme sa vo dvojici pobrali hľadať stratenú skupinu v neznámom kraji. Darilo sa nám pomerne dobre, kilometre ubiehali, no stále sme nevedeli nikoho dostihnúť. Občasnou kontrolou mapy sme sa uistili, že ideme stále dobrým smerom a keď nie, použili sme najbližšiu spojnicu. Na šťastie, sme asi po osemdesiatich kilometroch stretli Holandskú dvojicu a tí nás priviedli k stratenej skupine. Akurát boli na návšteve vojenského bunkra a prehliadke múzea zostrelených lietadiel.

We hit the road just before 10 am and our tour was to be 130 kilometers long, but the slow tempo in the busy traffic was not working in favour of our machines. Already after some kilometers strange sounds began to come out of Tomáš´s motorcycle. We rather stopped and tried to diagnose the problem. Fortunately the fault was not so serious and so we were able to ride on. Only the chain was over tightened and the clutch was rubbing against the aluminium cover. We solved the issue within half an hour  but the rest of the group was gone. The thought of giving up and returning to the camp-site was not the solution for us, so we went to find the runaway group in a country we did not know. We had a decent speed, the kilometers of the road were just passing  by but anyway we could not catch them. Now and then we just checked the route on the map to see that we are on the right way. Luckily after maybe 80 kilometers we met a couple from Netherlands and they lead us to the lost group. At that moment they were visiting an army bunker and a museum of air planes that had been shot down.

Prišlo to v tej najvhodnejšej chvíli. Od tohto bodu už bola len hustejšia premávka a séria červených vĺn na nekonečnej rade semaforov občas prestriedaných tmavým podjazdom akoby úplným centrom mesta. Ten kto navrhoval túto trasu, určite nejazdí na starom motocykli. Ak by nebolo také chladné počasie, táto jazda by sa neobišla bez prehriatí našich deduškov. Dokonca môžem povedať, že to bolo prvý krát na nejakej rally, kedy som sa tešiť, že už sme v cieli. Ceduľa odkazujúca na blížiaci sa camping Zeeburg patrila medzi najočakávenejšie. Samozrejme, že to človeka hneď prejde a tá atmosféra z večerného posedenia s hudbou a priateľmi všetko vylepší. Z odstupom času však môžem povedať ,, Amsterdam je síce krásne miesto , no nieje veľmi vhodné na výlety s veteránom. 

It was about time. From this point the traffic got heavier and heavier, neverending series of traffic lights switched to red sometimes alternated by dark underpasses just like through the centre of the town. Anyone who arranged this route surely does not ride on an old-timer motorcycle. If the weather would not be so cold I am sure our old motorcycles would not make it without overheating. I can say honestly say that it was the first time feeling lucky to be in the finish of this rally. The road sign stating that the Zeeburg camp-site is close belonged to the most awaited. Of course it all went away and the evening spent with friends made it up for the whole day. After some time passed I am able to say that Amsterdam is a beautiful city but it is not very appropriate for old-timer trips.

V dnešnej dobe nerobí  vzdialenosť niekoľko sto kilometrov žiaden problém. Aj nie úplne dokonalý výlet vás obohatí o nové skúsenosti. Život ide ďalej no naše zážitky nám zostávajú v trvalých spomienkach a ja sa teším na naše ďalšie výlety.

Nowadays the distance of few hundreds of kilometers means no issue at all. Even a trip that did not go perfectly may enrich you by new experiences. Life goes on but the impressions will stay in memory and I look for our further trips.

Za Slovenský Arielklub     Burger Karol

Preklad / translator  - Rastislav Chmelár