Expedícia, Sardínia 2018

Expedícia Sardínia 2018

Expedition Sardinia 2018

Z posledného dobrodružstva na Sardínii nám zostalo v pamäti množstvo krásnych zážitkov a práve preto sme sa s priateľmi nemuseli dlho rozhodovať, kam pôjdeme na moto výlet v tomto roku. Do úvahy prichádzala len Corsica a Sardínia. Spomienky na nekonečné kľukaté cestičky v skalnatých horách, minimálnou premávkou a drsným asfaltom v nás evokovali túžbu po ďalších zážitkoch. V mestečku Arbatax, na východe ostrova, sa mala tento rok konať Ariel rally Talianskeho klubu a možno aj práve preto sme sa rozhodli vrátiť späť na Sardíniu. Vo Februári 2018 som spomenul medzi priateľmi, že pripravujeme ďalšiu expedíciu a v priebehu pár dní sa začali formovať skupinky záujemcov o náš výlet. Hlavne pre veľmi pozitívnu odozvu na výlet, z roku 2017, sme museli zvoliť trochu inú formu spoločného stretnutia a postupne sme vytvorili viacero skupín, pričom každá postupovala samostatne. Určili sme si len približný termín a miesto konania. Nájsť ubytovanie pre 6 - 8 ľudí nie je žiaden problém. Rozhodli sme sa teda rozdeliť do viacero skupín podľa zamerania a každá partia si už zabezpečila všetko sama. Je to tak aj lepšie. Niekto si potrpí na blízkosť morského pobrežia a pre iného je dôležité zasa niečo iné. Menšie skupinky sa ľahšie dohodnú na pravidlách aj stravovaní a keď sa budeme chcieť stretnúť viacerí, zvolíme si niektorú z reštaurácii, či pláž, alebo zmrzlináreň. Ak bude niekto potrebovať z najrôznejšieho dôvodu pomoc, bude nás tu dosť. Veď ako sa hovorí, viac hláv, viac rozumu. Naša skupina mala 8 členov. Traja na bicykloch a päť motorkárov.

A lot of beautiful memories remained in our minds from the last adventures in Sardinia so it did not take long for me and my friends to decide where we are going this year for our motorcycle trip. There was only Corsica or Sardinia to consider. The memories of neverending curvy roads in rocky mountains, minimal traffic and rough pavement just woke up our desire to experience it once again. There was an Ariel rally about to take place in small town of Arbatax on east side of the island and that´s why we decided to go back to Sardinia again. I mentioned among my friends in February 2018 that we are arranging another expedition and within few days small groups of applicants for the trip began to shape up. Especially because of the positive response for the 2017 trip, where we had to chose a different approach. Back then we formed several groups and each of them followed their own plan. We set approximate date and a destination. It is no problem to find accommodation for 6 – 8 people there. So we decided to create several groups according to their focus and each group arranged all needed by itself. It is the best way to do it. Somebody likes to be close to the beach and other may like something else. It is always easier to set the rules and manage cooking within smaller groups and if we would like to meet in larger number there are always restaurants, beaches or ice-cream shops to do it. And there is always a lot of us if anyone would need help. Our group consisted of 8 people. Three cyclists and five motorcycle riders.

Objednali sme si cestu trajektom z Livorna do Olbie. Toto miesto je priam stvorené pre cestovateľov ako sme my. Pri tak dlhej ceste si musí posádka naplánovať dostatočnú rezervu, pretože na trati sa môže všeličo prihodiť. Nečakaná obchádzka, defekt či porucha dokážu veľmi nepríjemne skomplikovať cestu a ak si vytvoríte príliš veľkú rezervu, môže sa vám stať, že budete otrávený čakaním v často rozpálenom aute. Livorno je skvelé práve tým, že v jeho blízkosti sa nachádza starobylé mestečko Pisa a keď vám zostane dostatok času, môžete tu stráviť celé hodiny pri šikmej veži, alebo obzeraním krásnych katedrál, či posedávaním v malinkých kaviarničkách okolo pešej zóny obsypanej najrôznejšími pouličnými predajcami suvenírov. Pozor však na organizované bandy vreckárov.

We booked a ferry from Livorno to Olbia. This place is just like made for travellers like us. One needs to plan a sufficient time reserve for such a long trip, because anything may happen on the road. Unplanned detour, flat tyre or any vehicle malfunction can complicate the trip and then you may spend a lot of time sitting and waiting in heat in cour car if you do not have a time reserve. The town of Livorno is great because an ancient city of Pisa is nearby and if you have enough time left you can spend hours by the leaning tower, watching the beautiful cathedrals or sitting in tiny coffe shops by the pedestrian zone filled by various street souvenir sellers. But watch out for organized groups of pickpockets.

Ani sme sa nenazdali a bol tu máj. Zbalili sme teda všetko potrebné do dvoch dodávok a pobrali sa na juh Európy za ďalšími zážitkami. Cesta ubúdala podľa plánu a tak sme si našli čas aj na šiknú vežu a iné pamiatky. Tentokrát sme sa však striedali pri strážení auta, aby nedošlo k nečakanej udalosti.

The time ran fast and the May was here. We packed all stuff to two vans and we took off to south of Europe towards new experiences. The trip ran according to our plans and so we had time to see the leaning tower and many other sights. But this time we took turns to guard the car so nothing bad happens. 

Podvečer už len nástup do trajektu, zaslúžený spánok a skoré ráno na vysnívanom ostrove Sardínia. Neobyčajný západ slnka nás však nechcel pustiť do pripravených kajút a tak sme postávali na terase najvyššieho poschodia, opretý o zábradlie sledujúc, ako sa tá žeravá guľa ponára do hlbín Tyrrhenského mora. Skoré ráno nás vítalo  slnečným počasím a my sme sa pobrali skalnatým pobrežím do mestečka Arbatax na východe Sardínie.

Early evening we boarded on the ferry, took a sleep we all needed and early in the morning we should be on Sardinia Island. But an extraordinary sunset just would not let us to our cabins and so we were standing on the top board, leaning towards the railings and watching the glowing sphere dive into the Tyrrhenian sea. The early morning was welcoming us by sunny weather and so we took off by a rocky coast to Arbatax town in east Sardinia.

Horské prechody po cestách zasekaných priamo do skaly s nádhernými výhľadmi do drsnej krajiny. Všetko zaliate slnkom a na oblohe ani mráčik. Toto všetko nás nabádalo k tomu, aby sme ešte v ten deň spravili čo i len zopár kilometrov po okolí. Po príchode do Arbataxu sme vyhľadali náš apartmán. Autá odstavili na priestorné parkovisko a ihneď sme sa pobrali otestovať miestny benzín. Späť na cestu SS 125. Pozrieť si zopár výhľadov aj z motocykla a ochutnať miestnu zmrzlinu. Príjemne unavení sme sa večer vrátili naspäť. Motorky uložili pod pripravený prístrešok a ešte dlho do noci sedeli vonku na terase. Večerné zore a predpovede od Google však neveštili nič dobrého.

The mountain passes on the roads cut directly into the rocks with beautiful views to the rough landscape. Everything lit in the sunlight and not one cloud in the sky. All this just motivated us to ride even few kilometers around this place. After we came to Arbatax we found our accommodation. We pulled the cars to a spacious parking lot and immediately we took off to try some of the local petrol. Back to the SS 125 road to enjoy some views from the motorcycle seat and taste some local ice cream. We came back pleasantly tired, pulled the motorcycles under the shelter and sat out on the patio till late night. Although the evening sky and Google weather forecast did not predict anything good.

Ráno sme sa už zobudili do daždivého počasia a to nás neopustilo až do konca pobytu. Sardínia je pomerne suchý ostrov. V Máji tu prší priemerne v piatich dňoch do mesiaca. Keďže sme si dovolenku naplánovali na dva týždne, ba niektorý až na tri, nejaký dáždik nás neznepokojoval. Tento rok však bol iný a vymykal sa štatistikám. Každodenné zmeny v predpovediach a nové a nové mračná postupujúce našim smerom, rapídne menili naše plánovanie. Už sme nepostupovali podľa harmonogramu, ale vždy ráno sme pozreli, ktorým smerom fúka a pomocou aplikácia v telefóne sme našli miesto s najmenšou oblačnosťou. Keď sme aj tak zmokli, pobrali sme sa z hôr späť na pobrežie, kde bolo omnoho teplejšie a počas jazdy sa naše oblečenie opäť vysušilo. 

In the morning we already woke up to a rainy weather and it stayed with us till the end of the stay. Sardinia is relatively dry Island, in average it rains 5 days per month during May. Since we planned our trip to two and some of us to three weeks we were not worried about a little rain. But this year was different and it just defied all of the statistics. Everyday forecast changes and new and new heavy clouds coming our way changed our scheduling rapidly. We could not follow our plans, but every morning we checked which way the wind blows and by using an application in the mobile phone we found a place that was the least cloudy. When we got wet anyway, we went back to to coast where it was much warmer and our clothes dried while riding.

O pár dní sa konala Ariel rally Talianskeho klubu a pretože sme sa chceli zúčastniť na niektorých z ich výjazdov, vedeli sme, že suchí nezostaneme. Naplánovať jazdu pre veľkú skupinu ľudí je oveľa zložitejšie. Treba zobrať do úvahy stravovanie, možné poruchy a sprevádzajúce vozidlo tiež musí vedieť presný plán jazdy. Pretože ak sa zdrží s niektorým z pokazených strojov, musí vedieť kam sa ďalej premiestniť, aby dohnal skupinu. Celkovo sme sa k Talianom pridali na tri jazdy a zmokli sme vždy. Stretli sme tu však početnú skupinu priateľov z Českého Ariel klubu, kde sme pri diskusiách s croissantom v ruke a malou veľmi silnou kávou, ľahko zabúdali na nepriazeň počasia.

A few days later an Ariel rally of italian club was taking a place and since we wanted to go there we knew that we would not stay dry. It is much more difficult to plan a ride for a big group of riders. One needs to consider things about the food, possible motorcycle fault during a ride and even the supporting vehicle needs to have information about the trip. It is necessary because if the supporting vehicle has to stay back with a rider with technical issues and then to catch up with the group. Overall we joined the Italians for three rides and we got wet on every ride. We also met a large group of our friends from Czech Ariel Club and it was so easy to forget about the rainy weather while debating with a croissant and a tiny strong coffee in our hands.

Značenie na miestnych cestách má oproti našim značné rezervy. Množstvo chýbajúcich tabúľ, či niektoré otočené zlým smerom dokážu popliesť nejedného i zdatného cestovateľa. Pri jednom z výjazdov, keď sme sa z dôvodu nedostatku paliva museli na chvíľu oddeliť od skupiny a neskôr sme sa ju pokúšali dobehnúť, sme netrafili správnu odbočku. Ceduľa na začiatku síce ukazovala smer k reštaurácii, v ktorej sa mal konať slávnostný obed, no postupne sa cesta zužovala, stratili sa postranné čiary a onedlho zmizol aj asfalt. Kamenistou cestou sme sa prebojovali až do nejakého národného parku, v ktorom bol pohyb zakázaný dokonca aj na bicykloch. Prekvapený strážci v zelených uniformách iba nechápavo krútili hlavami: ,,Kde ste sa tu vzali?“ Hľadaná reštaurácia tu samozrejme nebola a predstava zaradenia spätného chodu ťažkým terénom dvadsať kilometrov sa nám zdala nemysliteľná. Našťastie to miestni strážcovia zobrali s humorom a eskortovali nás obslužnou cestou k najbližšej civilizácii. Video  TU.

The roadsign system here sure has significant reserves comparing to ours. A lot of missing road signs or also some of them turned the wrong way can easily fool even an experienced traveller. During one ride, when we had to leave the group because lack of fuel and later trying to catch up we took a wrong turn and things began to happen. The sign at the beginning was showing a way to the restaurant where the lunch should take place, but the road was getting narrower, the road lines disappeared and soon the pavement was gone. By a rocky road we got to some national park where even cycling was prohibited. The park guards in green uniforms were really surprised to see us there and were just shaking their heads: „How did you get here?“ Of course the restaurant was not there and an idea of returning 20 kilometers by the same rocky road was just inconceivable. Fortunately the local guards had a sense of humour and escorted us by their service road to the closest civilized world. Video HERE.

Spomienku na tento okamih nám bude vždy pripomínať fotografia, ktorou nám dovolili zachytiť tento zvláštny okamih. Dnes si na to spomeniem iba ako na veselú príhodu s partiou skvelých ľudí. Pri jazdách okolím sme sa často stretávali na čerpacích staniciach, na káve či na zmrzline. Zopár krát sme navštívili miestne reštaurácie, aby sme ochutnali špeciality regiónu a potom sme sa pokúšali napodobniť umenie šéfkuchárov v podmienkach našich ubytovní.

They let us to make a photograph of this special moment and it will remind us of this memory forever. When I think of it today, it is just a funny story with a bunch of great people. We were often meeting each other on the gas stations stopping for a coffee or an ice cream. Few times we also went to local restaurants to taste the local specialties and then we tried to imitate the chefs art when we got back to our place.

Dodnes mám v nose vôňu tých exotických gril párty, keď sme piekli plody mora a zajedali ovocím či zeleninou zo záhrady a miestneho trhu. Tú chuť najrôznejších likérov z domácej produkcie, prekladanú tou Slovenskou.

I can still smell the aroma of those exotic barbecue parties when we grilled seafood and ate fruits and vegetables from the garden or a local market. That taste of various domestic liquers combined with our own we brought here from Slovakia.

Postupne sa aj počasie umúdrilo a keď sme zmokli, tak len trochu. Začali sme vyhľadávať tie nenápadné cestičky písané na mape iba bielou čiarou. Dlhé spojnice, ktoré boli už dávno nahradené novou, kratšou a bezpečnejšou cestou. Dnes sú používané iba ako obslužné cesty pre pestovateľov korku a chovateľov dobytka. Niektoré síce sčasti poškodili povodne a zosuvy pôdy, ale ľudia si ich opravili tak, aby ich ešte mohli použiť.

Later on even the weather got reasonable and if we caught some rain it was just light. We started to look for quiet narrow roads drawn just by a white line on the maps. Long joining roads which were replaced by shorter and safer roads long time ago. Nowadays they are being used by cork planters and cattle farmers. Some parts were damaged by floods and land slides but people repaired them in a way so they could use them again.

Neboli tam často zvodidlá, no nebola tu ani žiadna premávka a my s veteránmi sa predsa nikam neponáhľame. Kochali sme sa výhľadmi ako z rozprávkovej knihy. Čerpali sme energiu a niečo, čo v nás zostane. Niečo čo nás poženie celý rok vpred, aby sme sa zas pokúsili o nejaký ten výlet do neznáma za krásami tohoto sveta.

Often there were no barriers but also there was no traffic and we are just in no hurry on our old-timers. We enjoyed the beautiful look-outs that we just like from a fairytale. We were pumping the energy into our bodies and also something that will remain within us. Something that will drive us forward through the whole year and so we will be eager again for another trip following the beauties of this world.

Zopár drobných porúch sa síce objavilo, ale nič neprekonateľné. A keď sa nám podarilo na chybu prísť, hneď sa išlo o niečo spokojnejšie ďalej. Občas sme si niektoré motocykle pomenili, aby si každý odskúšal čo mu sedí najviac. Možno aj preto niektoré stroje najazdili 1000 a niektoré dokonca 2000 km a to všetko bez väčších problémov v daždi. Jedno odtrhnuté lanko, či povolená skrutka na ramienku, pri týchto podmienkach nestoja za zmienku. Ešte sa nám nepodarilo stráviť všetky zážitky z jazdy a už sa tešíme na ďalší ročník nášho putovania. Pre niekoho je to nemysliteľné, no pre nás je to výzva. Zobrať si starý stroj z dvadsiatych alebo tridsiatych rokov a precestovať s ním kus nezabudnuteľnej prírody v úchvatných horách Sardínie. 

We had some technical issues during this trip but nothing that could not be solved. And when we managed to find the problem it was even more satisfying to ride on. Sometimes we swapped the bikes so everyone could try what is the best for him. Our motorcycles rode for 1000 or even 2000 kilometers without any serious issues even during the rain. One broken cable or a loose nut on the breaker lever are just not worth mentioning. We still did not manage to digest all the experiences from the trip and we are already looking forward to the next year trip. For some people something unthinkable, for us it is a challenge. Taking an old machine from the 1920s or 1930s and travel through an unforgetable landscape in amazing mountains of Sardinia.

Teším sa na ďalšie zážitky s Vami kamaráti

I look forward to the next adventures with You my friends

                                                                                Karol Burger a Slovenský Arielklub

                                                                       Karol Burger and Slovak Arielklub

A komu bolo málo, pridávam zopár fotografií z výletu:

If someone just can´t get enough, here are more pics from the trip: