26. rally Rakúskeho klubu

26. rally Rakúskeho klubu – Korutánsko, Alpy a taliansky vidiek

rally Rakúskeho klubu sa tentokrát konala v Korutánsku. Našou základňou sa na päť dní stal Hotel Pension Erlenhof v mestečku Kötschach-Mauthen na juhu Rakúska. Leží priamo v srdci Karnských Álp, v blízkosti talianskych hraníc. Tento región je turisticky vyhľadávaný a počas celého roka sem prichádzajú návštevníci z celej Európy.

Organizáciu rally si vzala na starosť skupina mladých ľudí okolo bratov Pacherovcov, a tak sme sa už vopred mohli tešiť na výnimočný zážitok. Ich odvaha naplánovať trasy vo vysokohorských podmienkach je dobre známa. Nie je to však bezhlavá honba za kilometrami. Títo ľudia veľmi dobre poznajú miestny región a vždy pre nás vyberú to najlepšie, čo môže daná oblasť ponúknuť.

My sme sa na tento výlet rozhodli vyraziť traja a pre istotu sme naložili aj jeden rezervný motocykel pre prípad poruchy. Deň vopred sme do dodávky naložili Ariel 4F6/1932, Ariel MF 350/1931, Ariel 4G 1000/1939 a čerstvo zrenovovaný Ariel SB 550/1932, ktorý však ešte nemal nabehané potrebné kilometre na takto náročné stretnutie.

Vyrazili sme skoro ráno a cesta ubiehala veľmi dobre. V popoludňajších hodinách sme už opäť vykladali motocykle v šesťsto kilometrov vzdialenom mieste nášho stretnutia. Hotel aj nádvorie vyzerali veľmi dobre, a tak sme sa venovali diskusiám s ďalšími účastníkmi až do neskorých večerných hodín.

Grossglockner na úvod

Na prvý deň jazdy bol naplánovaný výjazd na 3 798 metrov vysoký Grossglockner. Ide o najvyšší vrch Rakúska, ležiaci na pomedzí spolkových krajín Korutánsko a Tirolsko. Pod vrcholom sa nachádza najväčší rakúsky ľadovec Pasterze a okolo neho vedie slávna panoramatická cesta. Grossglockner je medzi motoristami veľmi vyhľadávaný. Ide o jednu z najkrajších vysokohorských ciest na svete s množstvom nádherných panoramatických výhľadov.

Eufória zo spoločného stretnutia s priateľmi nám dodávala odvahu, a tak sme na prvý deň vybrali Ariel 4F6, malú 350 ccm MF a ešte nezabehnutý Ariel SB. Už po krátkom čase sme si však museli priznať, že to bola trochu naivná voľba. Nekonečné stúpanie počas celej trasy zahrievalo naše motocykle na hraničnú teplotu. Museli sme sa preto postupne oddeliť od ostatných skupín jazdcov, aby sme pomalším tempom a s občasnými prestávkami dosiahli cieľ pri ľadovci Pasterze.

Bola to ťažká etapa, no zvládli sme ju. Odmenou nám boli nádherné výhľady a skvelý pocit, že sme to dokázali. Po dobrom obede pod vrcholom hory a dostatočnej pauze, aby si oddýchli aj naše motocykle, sme sa pobrali späť na základňu. Tentokrát už, pochopiteľne, v klesajúcom móde.

Občasná prestávka na kávu či nanuk, no stále vo vlažnom tempe. Trasa bola približne 160 kilometrov dlhá a nastúpali sme pri nej približne 3 200 metrov.

Večer nasledovala kontrola stavu motocyklov, ktorá prebiehala prakticky všade vôkol nás. Ten čistil magneto, tam sa opravovalo roztrhnuté brzdové lanko, ďalšiemu preklzovala spojka. Skrátka, príprava na ďalší výnimočný deň v sedadle historického motocykla. Po zotmení opäť diskusia do neskorých večerných hodín, až kým sme postupne príjemne unavení zážitkami nezaľahli do postelí, aby sme načerpali novú energiu na ďalší skvelý deň.

Cez Gailtalské Alpy

Na ďalší deň sme na trase obchádzali Gailtalské Alpy. Ide o malebné horské pásmo v južnom Rakúsku, rozprestierajúce sa na pomedzí Korutánska a Tirolska. Najvyšší vrchol tohto pohoria, Grosser Sandspitze, dosahuje 2 770 metrov. Naša trasa viedla dookola celého pohoria a tieto horské velikány sme si mohli pozrieť z každej strany. Poučení z vývoja dňa predtým sme tentokrát nechali malú MF 350 na základni a na jej miesto nastúpil 4G-1000. Tempo tak mohlo byť o niečo svižnejšie.

Veľmi príjemná jazda nádhernou krajinou priam prikazovala každému z nás rozhliadať sa okolo seba a čerpať tú neskutočnú energiu hornatého vidieka južného Rakúska. Aj keď bola táto jazda o niečo iná – viac kopírovala okolité údolia a potom zasa horské priesmyky –, zdala sa byť jednoduchšia. Nakoniec sme však aj v tento deň nastúpali neuveriteľných 2 800 metrov.

Večer opäť patril opravám strojov, posedeniu s kamarátmi a diskusii do neskorých hodín.

Taliansky deň

Ráno nás čakala talianska etapa, ktorá nás opäť zaviedla vysoko do hôr. Bolo však poznať, že sme zrazu v inej krajine. Obce vyzerali inak a aj cesty boli zrazu viac zahnuté. Počas trasy sme sa oddelili od ostatných a s radosťou si užívali taliansky vidiek. Všetky uličky boli zrazu úzke a aj do nich zasahovali pripravené stoly z maličkých kaviarní. Vôňu čerstvo upečených kroasantov prehlušovala lákavá, ba priam až návyková vôňa praženej kávy. Nemali sme inú možnosť, len zastaviť a na chvíľu si vychutnať túto atmosféru.

A neskôr, už nabažení zmesou vôní a chutí, sme pokračovali ďalej do talianskych hôr.

Za nenápadnou odbočkou na začiatku obce nás čakalo 28 kilometrov serpentín až do výšky nad 2 000 metrov. Tam už skončila kosodrevina, začali sa objavovať len trávnaté plochy s občasným kríkom a asfalt sa postupne zmenil na šotolinu.

V týchto výškach nás sprevádzali nádherné výhľady a občas aj stádo oviec či kôz. Horniny sfarbené do červena, slabá vegetácia a nádherné pohľady do diaľav. Krásny kraj.

Ako každý deň, aj teraz sme nastúpali viac než 3 000 metrov a užili si nezabudnuteľné pohľady do diaľky.

Po návrate na základňu nasledoval ešte krátky sumár nedostatkov na motocykloch a väčšina z nás naložila svoje tátoše do pripravených dodávok. Len pár nezdolných borcov vykonalo potrebné opravy, aby mohli tak ako Roger pokračovať po osi ďalej, smerom domov do UK. Prípadne do iných destinácií. Fascinuje ma odvaha a nezlomnosť ľudí, ktorí dokážu prejsť ročne tisíce kilometrov a spoliehajú sa len na svoj stroj a vlastné zručnosti. Síce sa snažím dosiahnuť podobné schopnosti, musím konštatovať, že zatiaľ som od nich veľmi ďaleko.

Trailer párty

Večer nasledovala tradičná trailer párty. Tento výraz vymysleli naši rakúski priatelia už pred mnohými rokmi a fantasticky sa ujal. Posedenie, pri ktorom každý prinesie niečo zo svojho národného a obdarí ostatných. My sme za Československo priniesli syrové nite a plzenské pivo. Z Talianska sme mohli ochutnať parmezán, prosecco aj výborné bravčové salámy. Rakušania priniesli klobásky z diviny a domáce pivo. Výborné pivo tiež priniesol poľský sládek, a tak sme mali na výber z viacerých možností. Objavila sa írska whisky, grapa, rôzne druhy sušienok či víno z vlastnej produkcie. Skvelá atmosféra, ochutnávky všetkého možného a diskusia do neskorých večerných hodín.

Kto za tým všetkým stojí?

A kto za to všetko môže?

Môže za to táto malá skupina okolo bratov Pacherovcov. Keď sú odhodlaní, mladí a nebojácni ľudia ochotní organizovať takéto stretnutia pre svojich priateľov, nebojím sa o budúcnosť veteránskeho hnutia v našich krajinách. Obzvlášť preto, že pre ďalší rok žezlo preberie iná a potom opäť iná skupina ľudí vedená chuťou spraviť to ešte lepšie a ukázať svojim priateľom ďalší región – ten svoj – s tým najlepším, čo môže ponúknuť.

Bola to skvelá rally.

Ďakujeme vám! 

Pre Slovenský Arielklub spracoval Karol Burger