slovak ariel club in english about us in english

Rally podľa Rakúskych priateľov

Ariel Rally sa koná každoročne vo viacerých krajinách. Miestne kluby organizujú toto stretnutie pre svojich členov, no vždy sa potešia ak sa rally zúčastní niekto z inej krajiny. Takto sme v minulosti vycestovali aj my do viacerých zemí Európy a spoznávali  miesta na starých motocykloch , pod vedením domácich sprievodcov. Cestovať stovky kilometrov však môže byť celkom nákladné a ak sa chce niekto zúčastniť viacerých stretnutí v roku, ľahko môže prekročiť svoj pripravený  rozpočet.  Aj preto sa na tento rok dohodla spolupráca. Taká rally na pokračovanie. Aby si prípadný záujemca mohol užiť naraz vo viacerých krajinách. Rakúska rally zmenila svoj tradičný víkendový termín na začiatok týždňa a po troch dňoch strávených vo vysokohorskom prostredí sa kolóna presunula do Jičína v Česku, kde rally pokračovala až do nedele.

My sme začali podľa plánu baliť v sobotu večer a v nedeľu skoro ráno už uháňali k Rakúskym hraniciam. Navigácia nám dávala šancu zviesť sa ešte v nedeľu po nejakých miestnych cestičkách. Cesta bola bez problémov a o šesť hodín sme už hľadali konkrétne miesto stretnutia v blízkosti hradu Rosenbichl. Na mieste nás už čakali naši kamaráti z Talianska, Rakúska, Írska, Anglicka, Holandska, Nemecka a samozrejme aj z Česka. Pre tentokrát sme zvolili trochu sparťanské ubytovanie vo vojenských stanoch. Boli k dispozícii aj luxusnejšie nocľahy, no toto nás lákalo najviac. Vždy som to chcel vyskúšať ale nejako nebola príležitosť. Až zrazu tu. Jeden z organizátorov pracuje pre vojenské opravovne a podarilo sa mu zabezpečiť pre nás takéto malé prekvapenie. Nedeľná jazda sa trochu skomplikovala nepriazňou počasia a tak sa na ňu odhodlali len tí odvážnejší.

Na druhý deň nás čakala celkom náročná  jazda. Organizátori pre nás pripravili 252 km dlhú a veľmi hornatú trať. Jedným z jej prejazdných bodov bola najvyššie položená cesta v Slovinsku, kedy sa jazdec pri výstupe na horu Mangart dostane až do výšky 2065 metrov nad morom. Ranná rozprava bola krátka a plánovaný štart sa nedal odkladať. Čakala nás nezvyčajná trasa.  Svižným tempom sme sa presunuli k Talianskej hranici, kde sme sa úzkymi uličkami postupne prebojovávali smer Slovinsko. Pred nami sa otvárali majestátne Júlske Alpy s krásnymi scenériami. Ustavične som mal nutkanie zastaviť a kochať sa tou neskutočnou  prírodou. Nemohli sme sa však dlho zdržiavať. Pod Mangartom je mýtnica a k nej sme museli prísť ako skupina. ,, Potom sa môžete kochať, aj dve hodiny" upozorňoval nás náš sprievodca ,, teraz musíme frčať", a tak sme uháňali ďalej. Pod kopcom je ceduľa , akú som vlastne ešte nikdy nevidel. Nedalo mi a musel som si s ňou spraviť jednu fotografiu. Stúpanie 22%. Znelo to ako varovanie, že táto cesta dokáže preveriť každého jedinca odhodlaného na ňu vstúpiť.

Poviem vám , aj som sa trochu bál. Môj Ariel z 1927 roku má pomerne slabé chladenie a moja hmotnosť, tiež nepatrí medzi tie nižšie. Budeme mať teda čo robiť.  No keď sme už tu, nesmieme to vzdať. Pustil som sa teda do boja s nekonečným počtom 180 stupňových  zákrut a pomaly stúpal na tú zvláštnu horu. Zákrut akoby neubúdalo a my sme sa postupne prebojovali až k mračnám. Toto studené a vlhké počasie pomohlo našim motorkám zvládnuť problémy s prehrievaním a udržať si žiaduce tempo stúpania k vrcholu.  Cesta ani na kúsok nepoľavila krátkou rovinkou, len stúpanie a stúpanie , až tu zrazu sedlo pod vrcholom.

 Ešte nikdy som nebol s Arielom tak vysoko. Vlastne som si ani nebol celkom istý, či je to vôbec možné s tak starým strojom ,, a hľa , sme tu". Zaslúžený odpočinok na vyhliadke , zopár fotografií na pamiatku, keď aj príroda ocenila naše úsilie a na chvíľu rozohnala mračná, nech sa môžme kochať pohľadom do diaľav a pomalou jazdou zasa spiatočným smerom.  Všetkými tými zákrutami sme krúžili už s blaženým pocitom ,, dali sme to". Cestou nás však ešte čakala ďalšia horská etapa cez horský priesmyk Vršič vo výške 1611 metrov nad morom.  V tejto časti je už pomerne silnejšia premávka , hlavne motocyklov. Je to vyhľadávaná trasa a je sa tu na čo pozerať. Na vrchole odpočívalo množstvo motocyklových nadšencov so svojimi tátošmi, ktorí sa radi podelia o svoje zážitky z ciest. Dokonca sme tu stretli aj nášho kamaráta Mareka. Bol na výlete s priateľmi . Zbadal zástup Arielov , zbystril zrak a už z diaľky nám mával. Ako sa povie, svet je malý. Jeden ľahký obed a zasa svižnou jazdou na základňu.

Bolo to prvý krát, že sme na rally prešli tak veľkú vzdialenosť a zároveň s takýmto prevýšením, ale dá sa to. Dobre sme si zajazdili a čakal nás ešte jeden krásny deň. Večerné posedenie s kamarátmi, nejaké to pivko, dobré jedlo. Človeku sa ani spať nechce ísť. Ráno však musíme byť pripravený na ďalší trip.  Naplánovaná jazda má 167 km a sľubuje podobné zážitky. Výlet do Nockalmstrasse v Korutánsku. Toto miesto je rajom cyklistov.  Ráno ako vždy krátka rozprava a už sme uháňali naozaj svižným tempom k mýtnici. Vstup na jednu osobu je 13 eur, čo ja na naše pomery dosť veľa, ale oplatí sa. Trasa má nespočetné množstvo nádherných zákrut so skvelým asfaltom a počas jednej cesty dva krát prekonáte nadmorskú výšku 2000 metrov.

Na prvom vrchole Glockenhütte 2024 metrov nad morom sme si dali len kávu a po krátkom odpočinku pokračovali na Karlbad. Je to niečo akoby staré kúpele s reštauráciou (posledné svojho druhu vo východných Alpách). Tento podnik sa nachádza v údolí, kde nieje žiadna elektrina a preto pripravujú aj všetko jedlo výlučne na dreve, alebo uhlí. My sme však pokračovali ďalej na Nockalmstrasse 2042 m n/m  a ešte ďalej , až k druhej mýtnici v údolí s ceduľou , ktorá označuje prvú zákrutu tohto krásneho miesta.  Jedna fotografia a šup ho späť do Karlsbadu na obed.

Celkovo sme v tento deň štyri krát vystúpili do výšky nad 2000 metrov s motocyklami, ktoré onedlho dosiahnu vek sto rokov. Tieto stroje boli navrhnuté , tak aby slúžili človeku. Pomáhali mu dosiahnuť nové ciele a aj po takej dlhej dobe dokážu naďalej prinášať radosť. Po návrate na základňu nás čakalo prekvapenie vo forme pečených prasiatok a dlho do noci družná diskusia s priateľmi o najrôznejších témach.

 

 

 

 

 

 

 

Stredu usporiadatelia vyhradili ako servisný deň a prípravu na štvrtkový presun do Česka. My sme sa však už museli pobrať smerom domov, splniť si niektoré neodkladné povinnosti, aby sme sa zasa spolu stretli, tentokrát na Rally Českého Arielklubu.  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ale to už bude zasa iný príbeh. Veľa šťastných kilometrov a nespočet zážitkov Vám želá.

Karol Burger a Slovenský Arielklub.

 

 

Hodnotenie dokumentu


počet hodnotení: 3

Komentáre

Žiadne komentáre
Vaše meno
Váš e-mail
Vašu adresu uvidí len administrátor
Váš komentár

IP Adresa: 3.231.229.89