Spoločne za jedným cieľom.

Spoločne za jedným cieľom, ARIEL MOTORCYCLES.

Na stretnutí v Rakúsku sme sa začali zaoberať myšlienkou, že by bolo dobré začať navštevovať podobné kluby nielen na rally, ale občas pridať aj osobnú návštevu v ich základni a rozvíjať tak možnosti našej ďalšej spolupráce. Do úvahy prichádzalo viacero krajín no nakoniec  za nás rozhodla poštová služba. Už dávnejšie v Dánsku zakúpený rám motocykla, vzhľadom k rozmerom a hmotnosti ocenili tento balík na hodnotu 300 eur a tak sme spojili príjemné s užitočným a pobrali sa poň osobne do tejto, pre nás  severskej krajiny. Napísali sme si niekoľko mailov, naplánovali termín cesty a vycestovali  na  návštevu. Sídlo klubu sa nachádza v mestečku Genofte, neďaleko Kodane. Trasa dlhá približne 1150 kilometrov ubiehala veľmi svižne vzhľadom k tomu, že sme ju skoro celú mohli absolvovať po diaľnici.

Zhruba dvoj hodinový trajekt spájajúci Nemecko s Dánskom  bol príjemným spestrením našej cesty. Prenocovať sme sa rozhodli približne 100 kilometrov od našej cieľovej destinácie a ráno oddýchnutý, pobrali sme sa do cieľa našej prvej návštevy u Henrika Larsena, zástupcu pobočky AOMCC klubu .

Henrik je veľmi milý a ochotný chlapík. Privítal nás s otvorenou náručou a úsmevom na perách.  Na vozíku  pred garážou mal už pripravené náhradné diely, ktoré on pravdepodobne nebude potrebovať a mohli by teda pomôcť niekomu v našej krajine, no čakali tu aj niektoré nedokončené projekty, pri ktorých chcel diskutovať o ďalšom postupe pri renovácii.

Ukázal nám svoju zbierku motocyklov a dielňu, v ktorej sa venuje svojim koníčkom. Naša návšteva vzbudila záujem aj u ďalších priaznivcov starých motocyklov a tak nás postupne navštívili viacerí Henrikovi priatelia. Zhruba po hodine sa k nám pridal aj zástupca Nórskeho klubu Torbjorn  Vik.  Tiež sa dopočul o našej plánovanej návšteve a nenechal si ujsť príležitosť podiskutovať takto z blízka o našom spoločnom koníčku na kolesách.  Naše stretnutie sa nieslo vo veľmi  príjemnej atmosfére . Prebrali sme rôzne možnosti našej ďalšej spolupráce, spomenuli problém starnúcej populácie zberateľov západnej Európy, či chuť a zanietenosť mladej generácie z východnejšej časti našej únie venovať sa týmto starým motocyklom a užívať si život v sedadle toho , či onoho veterána.

Pri záhradnej grilovačke sme tiež otvorili tému účasti na  Ariel rally 2024 na Slovensku s nádejou , že nás aj oni poctia svojou návštevou. Henrik videl v našich očiach nadšenie pre značku Ariel a tak sa s nami rozhodol podeliť o niektoré zo svojich prospektov vydávaných v hojnom počte továrňou z Birminghamu v časoch jej najväčšej slávy. Neskôr, už po ceste domov sme sa zhodli na myšlienke zachovania a cenovej dostupnosti týchto propagačných materiálov a tak plánujeme založiť v našom klube knižnicu Ariel. Aby bol každý prospekt dostupný čo najviac žiadateľom, bude samostatne naskenovaný a zdarma zverejnený na webe nášho klubu. Originály budú založené v knižnici, aby mohli byť aj v budúcnosti použité poľa potreby pre ich reprodukciu, či výstavu v múzeu a iné...

ToToto stretnutie bolo veľmi príjemné a dodalo nám ďalšiu nevyčerpateľnú energiu, tú silu, čo nás opäť ženie vpred. Nasiaknutý novými myšlienkami a chuťou zažiť opäť niečo nové pobrali sme sa približne 160 kilometrov dlhú cestu k spiatočnému trajektu a potom ešte 660 kilometrov k ďalšiemu cieľu našej cesty a to Zastúpeniu AOMCC pre Poľsko pri meste Wroclaw.

Za svoju základňu si zvolili zámok Topacz. Jedná sa o turisticky vyhľadávaný hotel, ktorého súčasťou je aj múzeum. Jeho majiteľ je tiež zanieteným zberateľom a preto tu klub získal vhodné zázemie pre svoju činnosť. Prezidentom poľského klubu je sympatický mladík Marcin Jazdzyk. Jedná sa o zatiaľ mladý klub, no jeho činnosť už zaujala nejedného zberateľa. Marcinovi sa podarilo motivovať mnohých Poliakov k hľadaniu pozostatkov motocyklov Ariel s prevažne Poľskou históriou a tak sa postupne objavujú aj pomerne zachovalé stroje z medzivojnového obdobia. V rukách členov klubu takto skončil aj doposiaľ najstarší oficiálne privezený Ariel z roku 1928 či model 4F/6 tiež vyrobený priamo pre Poľský trh.

Zanietenosť členov pre projekt Ariel motivuje aj ostatných ľudí, ktorý často posielajú fotografie z rodinných albumov aby potešili aj iných . Možno aj práve preto je Facebookový profil Poľského klubu vyhľadávaným zdrojom fotografií po celom svete. Našu návštevu sme takpovediac okorenili vstupom do múzea a renovačnej dielne. Pohľad na už vystavené i doposiaľ nedokončené projekty nám opäť pripomenul potrebu sa stretávať a diskutovať o možnostiach ďalšej spolupráce, veď aj keď je niektorý diel práve v tejto krajine nedostupný, stále je tu šanca , že sa práve on nachádza v sklade iného zberateľa, čo i keď 1 000 kilometrov vzdialeného. Z našej diskusie vznikla myšlienka usporiadať niekedy v zimnom období stretnutie zástupcov viacerých Európskych klubov, práve v zámku Topacz a ja pevne verím, že sa tento projekt  Marcinovi  opäť podarí.

Bolo nám tu dobre, no museli sme sa už rozlúčiť. Čakal nás ešte 300 kilometrov dlhá cesta domov v piatkovej premávke. Po návrate môžem konštatovať ,,bol to príjemný výlet“, stretli sme veľa podobne zameraných ľudí  a získali nové informácie. Priniesli sme množstvo náhradných dielov a tie pomôžu dokončiť nejeden sen doposiaľ nehybne stojaci v dielni našich kamarátov. Držíme ti palce Marcin. Zámok Topacz je krásne a reprezentačné miesto, tak pracuj na našom veľkom Európskom stretnutí. My prídeme, už dnes sa na to teším. 

Pre Slovenský Arielklub spracoval :

                                                Karol Burger, Rastislav Chmelár a Pavol Janíček.