slovak ariel club in english about us in english

Tri kolesá na ceste.

Tri kolesá na ceste.

Three wheels on the road.

Tohto roku bola burza v Zloníne už 1. Februára. Práve tu som nevydržal podpichovanie od mojich kamarátov. Nieže by to mysleli zle. Potreboval som však poriadne nakopnúť, aby som dostal tú správnu motiváciu k práci. Už dávno som uvažoval o tom, že postavím Ariela so sajdkou, aby mohla s nami na zrazy chodiť aj moja deväťročná dcérka Danielka. Nejako sa mi však nedarilo zahryznúť do práce s tou správnou chuťou a práve v Zloníne sa to prelomilo. ,,S čím ideš na Ružu " ....  "s 28kou čo minule." "To nemyslíš vážne!!! My všetci máme na tento ročník pripravené úplne nové stroje a ty chceš ísť už tretí raz s tým istým Arielom ??? Zabudni ! do Ruže musíš stihnúť zrenovovať toho so sajdkou." Najprv sa mi to zdalo nereálne. Bol už predsa Február a ja som vlastne ešte stále nemal rám a spústu iných dielov. ,,Pomôžeme ti. Čo budeš potrebovať, len dáš vedieť. A ak to stihneš, pridám ešte jedno pivo ako stávku." Tomu sa nedalo odolať - veď už dávno som sa chcel do nového Ariela pustiť. Myšlienka na to, že už tento rok zoberiem dcéru so sebou bola lákavá.  Len som sa bál, že počiatočná eufória pomaly vypŕchne. A ak sa nepracuje s poriadnou motiváciou, práca akoby nešla od ruky. Moja úloha bola zohnať potrebné chýbajúce diely a dopasovať ich. Obtelefonoval som teda všetkých kamarátov, čo by mi snáď mohli nejako pomôcť, a čuduj sa svete, zrazu sa začali objavovať chýbajúce diely. Predať nechcel nikto, no ak sa dá ponúknuť niečo na výmenu... no hneď sa jedná jednoduchšie. Asi sme postihnutí všetci podobným ochorením. Tu som ponúkol diely z iného modelu, tam pomoc pri renovácii a zrazu sa objavila kopa chýbajúcich dielov. To, čo sa nepodarilo zohnať, som nahradil vernými kópiami. Vôbec sa však za to nehambím. Tieto stroje sa už v predrenovovačnom a kompletnom stave asi nedajú nájsť a zložiť ich iba z originálnych dielov už asi tiež nie je možné. Pre mňa je najdôležitejšie, aby bol motocykel síce čo najoriginálnejší, no za podmienky, že bude funkčný a bude sa môcť používať pre radosť. Ak by mal len stáť v múzeu, asi by som nebol dostatočne spokojný.

This years exchange in Zlonín was already on 1st February. Right here I could not bare the poking from my friends anymore. I really needed that kick to get the right motivation to work. For some time I was thinking about building Ariel with a side-care, so even my 9 years old daughter Danielka could ride with me to the rallys. I still did not have that right feeling and motivation to start working on it, but it all changed in Zlonín. „What are you going to ride on Rose (Ružomberok) rally...with 28 as last time?“ „You can´t be serious!!! We all prepared new bikes and you want´to come with the same Ariel for the third time??? Forget it! You have to manage restoring the one with a side-care to ride it on Rose rally.“ At first it seemed unreal. It was already a February and I still did not have a frame and other parts. „We will help you. Just let us know what you need. If you make it I will add one more beer to the bet.“ I just could not resist – I wanted to start working on this new Ariel for long time. It was so tempting to think that I could take my daughter with me to the rally. I was just worried that the initial euphoria will slowly dissapear. If you do not work with a good motivation the restoration just goes slowly. My job was to get the parts I needed and have them fitted together. So I called all of my friends if they lend a helping hand and suddenly the missing parts began to show up. They were not for sale, but free for an exchange...now that really helped the negotiations. I offered parts for another model or a help with restoration and shortly a bunch of missing parts was in my garage. What I could not find anywhere was replaced by true copies. And I am really not ashamed about it. These motorcycles are impossible to find in original shape and putting them together from original parts is not possible as well. The most important thing to me is that the motorcycle will be as much original as possible, but also it must be running and ready to use to bring joy. If it would just sit in a museum then I would not be satisfied enough.

Celú renováciu som fotografoval a zverejnil na Facebookovom profile Slovenského Arielklubu tu, dúfajúc, že to pomôže niekomu ďalšiemu pri renovácii. Začal som 9. Februára a po štyroch mesiacoch strávených pri telefóne a v garáži sa pomaly začal zjavovať vytúžený ,,skvost". Motorom, čo ma poháňal dopredu, boli Danielkine oči vždy, keď ma prišla pozrieť do garáže. ,, To bude tá moja sajdka, že? A stihneš to do Ruže? " Nemal som ani tú najmenšiu šancu nestihnúť to. Neviem, ako by som jej to vysvetlil, a tak som pracoval vždy, keď to šlo. Skoro každý deň do večera. Chlapci mi pravidelne pomáhali a to, čo sa zdalo z počiatku nereálne, sa nám podarilo. 13. júla bol ten deň, čo som po prvý krát naštartoval. 14teho sme už montovali sajdku a zostali nám štyri dni na zábeh. Podarilo sa nám doladiť zmes a nabehať asi 100 km, čo je dosť málo, ale už sa nedalo cúvnuť. Musí to ísť! 20. Júla sme zoradili flotilu našich strojov, spravili poslednú fotografiu a hajde na Ružu.

I photographed the whole restoration step by step and published it on Slovak Ariel club Facebook profile hoping, that it should help others with their project. I began on 9th February and after four months spent on the telephone and in the garage a jewel I wished for started to appear. The motor that kept me going were Danielka´s eyes everytime she came to see me in the garage. „That will be my side-car, right? And will you make it till the Rose rally?“ I did not even think about not making it. I don´t know how I should explain it to her, so I worked on the bike anytime I could. Almost every day till night. The guys helped me regulary and what seemed unreal in the beginning became true. The 13th July was the day when I first started the engine. On the 14th July we already mounted the side-car to the bike and we had 4 more days left to let the engine to run in. We managed to tune the air/fuel mixture just right and ride about 100 kilometers. That was not much, but we could not back up. It has to run! On 20th of July we lined up the fleet of our machines, made the last photo and hooray to Rose rally.

 XVII. ročník Ružomberskej ruže veteránov. To už je pojem! Sedemnásť rokov. Veď to je už aká doba! A každý rok úroveň rastie. Organizátori si dali naozaj záležať. Už v piatok nás čakalo množstvo atrakcií. Zjazdy na trojkolkách a kolobežkách z Malinô Brda, kone pre radosť z jazdy, špičkový guláš a samozrejme kúpele Lúčky. Každý si našiel to svoje. Ubytovanie v nádhernom komplexe v Hrabove snáď uspokojilo i tých najnáročnejších hostí. Pre veterány boli vyčlenené podzemné strážené parkoviská a na nás čakalo príjemné večerné posedenie s priateľmi. Krásne slnečné ráno vystriedal slabý dážď pri štarte. Nás ale predsa nemôže odradiť zopár kvapiek. Motorka je vlastne ešte v zábehu a chladné, vlhké prostredie jej môže iba pomôcť - utešoval som sa.

17th Annual Ružomberok Rose old-timer Rally. Now that´s something. Seventeen years. It is such a long time and the rally is becoming more and more distinctive. The organizers have done a great job. Already on Friday a lot of entertainment was waiting for us. Downhill rides on three wheelers and scooters from Malinô Brdo mountain, horseriding, fantastic goulash and of course the Lúčky spa. Everybody found something. The accommodation in a beautiful resort in Hrabovo surely satisfied even those most demanding guests. Guarded underground parking lot was reserved for our old-timers and we could enjoy a pleasant evening with friends. A beautiful sunny morning was replaced by showers at the starting line. But of course we are not afraid of some rain drops. The bike is still in run in stage so the chilly and humid weather will just be a help – I was comforting myself.

Našťastie, kým sme prišli do Dolného Kubína, bolo po mrholení. To však nezmenilo nič na tom, že mi Danielka dala košom. Zlákali ju krásne autá ktorých bolo tento rok veľké množstvo a samé stariny. Z Kubína sa už hnala na Forde T a potom ešte na rôznych iných autách. Stále sa dalo k niekomu prisadnúť a nechať sa zviesť na niečom nezabudnuteľnom.

Fortunately the showers stopped till we arrived to Dolný Kubín. That did not mean so much to Danielka though and I got dumped. She was fascinated by beautiful cars that attended the rally in big numbers. From Dolný Kubín she already rode in Ford T and many other cars later on. There was always a chance to hop in and take a ride in some unforgettable vehicle.

Pod Oravským hradom sme doplnili sily a v Podbieli sme sa už vozili na ,,Tanku". Bolo to BVP, ale Tank znie v detských ušiach predsa len lepšie. Nasúkal nás dovnútra zo dvadsať. Poprevážal nás nepriestupným terénom, strmými svahmi, riekou, bahnom a naspať. Človeku sa až veriť nechce, čo tie stroje dokážu. Každopádne sa jedná o adrenalínový zážitok, ktorý môžem každému iba odporučiť. Danielka bola tri krát a keby sme už nemuseli ísť, určite by šla zas.

We refueled some energy under Orava Castle and in Podbiel we enjoyed a ride in the „Tank“. It was a military transporter but the word „tank“ sounds better in thouse children´s ears. There were about 20 of us inside. He rode us through a hard terrain, steep hills, river, mud and back. It is really hard to believe what these machines can do. Anyway it is an adrenaline experience that I can recommend to everybody. Danielka took three rides and she would ride again if we were not about to hit the road again.

Trasa pokračovala cez Zuberec do Liptovskej Sielnice. Dlhé, tiahle kopce preverili každý stroj. Tie staršie trasu zdolali samozrejme svojím tempom. Kolóny sa však netvorili. Trasa cez hory bola pre verejnosť uzavretá z dôvodu konania pretekov do vrchu. My sme dostali výnimku v čase prestávky a tak sa dali pomalí dedkovia bez problémov predbiehať. Boli sme vlastne príjemným spestrením pretekárskeho dňa. Práve tu bolo poznať, ako to kedysi začalo a kam sa teraz technika uberá. Nejedno srdce pookrialo pri pohľade na nádherných deduškov v nekončiacom zástupe veteránov s posádkami vyšperkovanými v dobových kostýmoch.

The track continued through Zuberec to Liptovská Sielnica. Long hills surely put all machines to a test. The older ones had to ride in their tempo but there were no traffic jams. The road through the mountains was closed due to ongoing speed hill-climbing race. We got an exception during the break and so the old granpas could ride and ride. Actually we brightened the whole racing day. It was so obvious where it all began and which way the modern engineering is heading now. Many hearts started beating a little faster when people saw these beautiful old machines in the endless row of old-timers riden by crews in their costumes. 

Trasa končila opať v Hrabove a večerný program spríjemňovala dobrá nálada, živá hudba a obrovské množstvo cien. Každý si prišiel na svoje. Po búrlivej noci sme ešte absolvovali výlet lanovkou na Malinô Brdo na skvelú kapustnicu a samozrejme rýchlo spať, lebo Danielka objavila ešte v lese Tarzaniu. Lozenie po lanách zavesených medzi stromami jej vzalo posledné zvyšky síl. V aute na spiatočnéj ceste už spala spokojným spánkom. Mňa tešilo najviac, že som došiel. Ja viem, je to ľahko povedať. To musí ísť! Motocykel má ale veľké množstvo dielov a 100 km, čo som nabehal pred zrazom, je vlastne nič. Veď to poznáte, stále sa môže uvolniť nejaká matička, pridrieť motor či prasknúť zvar. Šťastena však stála pri nás a aj počasie nám vlastne prialo. Aspoň sa nám stroje neprehrievali...

The track was ending in Hrabov again and the evening was full of great mood, live music and huge number of awards. Everybody had a great time. After the turbulent night we took a cable-car ride to Malinô Brdo mountain where we enjoyed a fantastic sauerkraut soup and then we had to run away because Danielka found Tarzania rope park in the woods. Climbing on the ropes between the trees has taken all of her strenght and she fell asleep in the car on our way back home. I was so happy I finished the rally. I know it is so easy to say that it is possible. But the motorcycle has a lot of parts and those 100 kilometers I rode on it is close to nothing. You know, still some nut may ged loose, the engine can seize or a weld can crack. But we got lucky and the weather also helped a bit. At least our machines did not overheat...

Chcel by som sa poďakovať všetkým, čo mi pomohli s prácou, radou či nápadom. Nebudem všetkých menovať, to by zabralo aspoň tri ďalšie riadky. Zo všetkých aspoň tebe Majo ďakujem za motiváciu.

I would like to thank everybody who helped me with my work, gave me advice or an idea. I will not write down all of the names, because it would take three more rows at least. But special thanks goes to you Majo for your motivation.



PS: A to vyhraté jedno pivo si vyberiem na prvej burze.

PS: And that one beer I won in a bet I will surely get on the next Exchange.



Karol Burger  a váš Arielklub.sk

Karol Burger and your Arielklub.sk

Translated by: Rastislav Chmelár

Hodnotenie dokumentu


počet hodnotení: 5

Komentáre

karol [29.06.2014 07:32:20]
ďakujem za pozvanie,určite prídem.
Sust Mikuláš [28.06.2014 15:19:35]
Tak treba prísť aj na buduci rok , bude to ešte lepšie ako teraz.

Vaše meno
Váš e-mail
Vašu adresu uvidí len administrátor
Váš komentár

IP Adresa: 3.239.56.184