slovak ariel club in english about us in english

Tri kolesá na ceste.

     Tohto roku bola burza v Zloníne už 1. Februára. Práve tu som nevydržal podpichovanie od mojich kamarátov. Nieže by to mysleli zle. Potreboval som však poriadne nakopnúť, aby som dostal tú správnu motiváciu k práci. Už dávno som uvažoval o tom, že postavím Ariela so sajdkou, aby mohla s nami na zrazy chodiť aj moja deväťročná dcérka Danielka. Nejako sa mi však nedarilo zahryznúť do práce s tou správnou chuťou a práve v Zloníne sa to prelomilo. ,,S čím ideš na Ružu " ....  "s 28kou čo minule." "To nemyslíš vážne!!! My všetci máme na tento ročník pripravené úplne nové stroje a ty chceš ísť už tretí raz s tým istým Arielom ??? Zabudni ! do Ruže musíš stihnúť zrenovovať toho so sajdkou." Najprv sa mi to zdalo nereálne. Bol už predsa Február a ja som vlastne ešte stále nemal rám a spústu iných dielov. ,,Pomôžeme ti. Čo budeš potrebovať, len dáš vedieť. A ak to stihneš, pridám ešte jedno pivo ako stávku." Tomu sa nedalo odolať - veď už dávno som sa chcel do nového Ariela pustiť. Myšlienka na to, že už tento rok zoberiem dcéru so sebou bola lákavá.  Len som sa bál, že počiatočná eufória pomaly vypŕchne. A ak sa nepracuje s poriadnou motiváciou, práca akoby nešla od ruky. Moja úloha bola zohnať potrebné chýbajúce diely a dopasovať ich. Obtelefonoval som teda všetkých kamarátov, čo by mi snáď mohli nejako pomôcť, a čuduj sa svete, zrazu sa začali objavovať chýbajúce diely. Predať nechcel nikto, no ak sa dá ponúknuť niečo na výmenu... no hneď sa jedná jednoduchšie. Asi sme postihnutí všetci podobným ochorením. Tu som ponúkol diely z iného modelu, tam pomoc pri renovácii a zrazu sa objavila kopa chýbajúcich dielov. To, čo sa nepodarilo zohnať, som nahradil vernými kópiami. Vôbec sa však za to nehambím. Tieto stroje sa už v predrenovovačnom a kompletnom stave asi nedajú nájsť a zložiť ich iba z originálnych dielov už asi tiež nie je možné. Pre mňa je najdôležitejšie, aby bol motocykel síce čo najoriginálnejší, no za podmienky, že bude funkčný a bude sa môcť používať pre radosť. Ak by mal len stáť v múzeu, asi by som nebol dostatočne spokojný. Celú renováciu som fotografoval a zverejnil na Facebookovom profile Slovenského Arielklubu tu, dúfajúc, že to pomôže niekomu ďalšiemu pri renovácii. Začal som 9. Februára a po štyroch mesiacoch strávených pri telefóne a v garáži sa pomaly začal zjavovať vytúžený ,,skvost". Motorom, čo ma poháňal dopredu, boli Danielkine oči vždy, keď ma prišla pozrieť do garáže. ,, To bude tá moja sajdka, že? A stihneš to do Ruže? " Nemal som ani tú najmenšiu šancu nestihnúť to. Neviem, ako by som jej to vysvetlil, a tak som pracoval vždy, keď to šlo. Skoro každý deň do večera. Chlapci mi pravidelne pomáhali a to, čo sa zdalo z počiatku nereálne, sa nám podarilo. 13. júla bol ten deň, čo som po prvý krát naštartoval. teho14 sme už montovali sajdku a zostali nám štyri dni na zábeh. Podarilo sa nám doladiť zmes a nabehať asi 100 km, čo je dosť málo, ale už sa nedalo cúvnuť. Musí to ísť! 20. Júna sme zoradili flotilu našich strojov, spravili poslednú fotografiu a hajde na Ružu.
     XVII ročník Ružomberskej ruže veteránov. To už je pojem! Sedemnásť rokov. Veď to je už aká doba! A každý rok úroveň rastie. Organizátori si dali naozaj záležať. Už v piatok nás čakalo množstvo atrakcií. Zjazdy na trojkolkách a kolobežkách z Malinô Brda, kone pre radosť z jazdy, špičkový guláš a samozrejme kúpele Lúčky. Každý si našiel to svoje. Ubytovanie v nádhernom komplexe v Hrabove snáď uspokojilo i tých najnáročnejších hostí. Pre veterány boli vyčlenené podzemné strážené parkoviská a na nás čakalo príjemné večerné posedenie s priateľmi. Krásne slnečné ráno vystriedal slabý dážď pri štarte. Nás ale predsa nemôže odradiť zopár kvapiek. Motorka je vlastne ešte v zábehu a chladné, vlhké prostredie jej môže iba pomôcť - utešoval som sa. Našťastie, kým sme prišli do Dolného Kubína, bolo po mrholení. To však nezmenilo nič na tom, že mi Danielka dala košom. Zlákali ju krásne autá ktorých bolo tento rok veľké množstvo a samé stariny. Z Kubína sa už hnala na Forde T a potom ešte na rôznych iných autách. Stále sa dalo k niekomu prisadnúť a nechať sa zviesť na niečom nezabudnuteľnom. Pod Oravským hradom sme doplnili sily a v Podbieli sme sa už vozili na ,,Tanku". Bolo to BVP, ale Tank znie v detských ušiach predsa len lepšie. Nasúkal nás dovnútra zo dvadsať. Poprevážal nás nepriestupným terénom, strmými svahmi, riekou, bahnom a naspať. Človeku sa až veriť nechce, čo tie stroje dokážu. Každopádne sa jedná o adrenalínový zážitok, ktorý môžem každému iba odporučiť. Danielka bola tri krát a keby sme už nemuseli ísť, určite by šla zas. Trasa pokračovala cez Zuberec do Liptovskej Sielnice. Dlhé, tiahle kopce preverili každý stroj. Tie staršie trasu zdolali samozrejme svojím tempom. Kolóny sa však netvorili. Trasa cez hory bola pre verejnosť uzavretá z dôvodu konania pretekov do vrchu. My sme dostali výnimku v čase prestávky a tak sa dali pomalí dedkovia bez problémov predbiehať. Boli sme vlastne príjemným spestrením pretekárskeho dňa. Práve tu bolo poznať, ako to kedysi začalo a kam sa teraz technika uberá. Nejedno srdce pookrialo pri pohľade na nádherných deduškov v nekončiacom zástupe veteránov s posádkami vyšperkovanými v dobových kostýmoch.
    Trasa končila opať v Hrabove a večerný program spríjemňovala dobrá nálada, živá hudba a obrovské množstvo cien. Každý si prišiel na svoje. Po búrlivej noci sme ešte absolvovali výlet lanovkou na Malinô Brdo na skvelú kapustnicu a samozrejme rýchlo spať, lebo Danielka objavila ešte v lese Tarzaniu. Lozenie po lanách zavesených medzi stromami jej vzalo posledné zvyšky síl. V aute na spiatočnéj ceste už spala spokojným spánkom. Mňa tešilo najviac, že som došiel. Ja viem, je to ľahko povedať. To musí ísť! Motocykel má ale veľké množstvo dielov a 100 km, čo som nabehal pred zrazom, je vlastne nič. Veď to poznáte, stále sa môže uvolniť nejaká matička, pridrieť motor či prasknúť zvar. Šťastena však stála pri nás a aj počasie nám vlastne prialo. Aspoň sa nám stroje neprehrievali...

     Chcel by som sa poďakovať všetkým, čo mi pomohli s prácou, radou či nápadom. Nebudem všetkých menovať, to by zabralo aspoň tri ďalšie riadky. Zo všetkých aspoň tebe Majo ďakujem za motiváciu.

PS: A to vyhraté jedno pivo si vyberiem na prvej burze.

Karol Burger  a váš Arielklub.sk

Hodnotenie dokumentu


počet hodnotení: 5

Komentáre

karol [29.06.2014 07:32:20]
ďakujem za pozvanie,určite prídem.
Sust Mikuláš [28.06.2014 15:19:35]
Tak treba prísť aj na buduci rok , bude to ešte lepšie ako teraz.

Vaše meno
Váš e-mail
Vašu adresu uvidí len administrátor
Váš komentár

IP Adresa: 54.225.21.88