Višňa tour 2018 keď z detí už sú jazdci.

Višňa tour 2018 - keď z detí už sú jazdci.

2018 Višňa tour – when kids become riders.

Každoročne sa stretávame s našim kamarátom Višňom na výlete s deťmi. Kedysi sme tento výlet nazvali ,,Višňa tour". Keď ešte mladý Višňa nemal dvanásť rokov a nemohol tak chodiť s nami na motocykli, sľúbil mu jeho otec, že si spravia súkromnú rally hneď, ako mu to jeho vek dovolí. No a keď to už šlo, vzal syna na okružnú jazdu v "sajdke" po Slovensku. My sme sa k nim počas trasy pridali a sprevádzali sme ich časťou tohto výletu. Odvtedy sa každoročne stretávame a spoznávame krásy Slovenska. Stále to voláme "Višňa tour", no na deťoch najlepšie vidieť ako ten čas letí.

Every year we get together with our friend Višňa on a trip with kids. Long time ago we named this trip a „Višňa tour“. When Višňa junior was not yet 12 years old and could not ride with us on a motorcycle, his dad promised him that they would make a private rally after gets old enough. And when that day came he took his son on a sightseeing tour in a side-car across Slovakia. We joined them along their ride and accompanied them during a part of their trip. Since then we meet every year and explore the beauties of Slovakia. We still call it „Višňa tour“ and especially on the kids we see how the time flies.

Pre tento rok sme zvolili za prioritu spoznávanie východu krajiny a po prvýkrát sa s nami vybral aj môj syn, ako čerstvý držiteľ vodičského oprávnenia. Pretože sme mali dostatok času a veľkú chuť jazdiť, zvolili sme cestu na východ tzv. severno - južnou trasou. Je to metóda, kedy sa vyberiete jedným smerom a keď sa v tomto smere zahustí premávka, alebo objaví mračno, jednoducho sa poberiete inam. Štartovali sme z Rudinky a v Žiline sme pribrali kamaráta Daniela. Smer bol tentoraz jasný. Ideme cez Kľak pre Mariána do Kláštora pod Znievom.  Vo štvrtok ráno tu ešte nebýva veľká premávka a vedľajšia cesta na Vrícko patrí medzi moje najobľúbenejšie.

For this year our priority was to explore the east of our country and for the first time my son joined us as a fresh driving licence owner. Because we had enough time and a great lust for riding, we chose a north – south route. It is a riding method when you head one way and in case that the traffic gets too dense or heavy clouds show up, you just simply go somewhere else. We started from Rudinka and picked up our friend Daniel in Žilina. The direction was now clear. We went over Kľak hill to meet Marián in Kláštor Pod Znievom. There us usually no heavy traffic on Thursdays and the side road to Vrícko is one of my favorite ones.

U Mariána nás už čakala káva s občerstvením  a naša skupina sa rozrástla o ďalšieho účastníka. ,, Akým smerom teraz?", spýtal sa Majo. ,,Kadiaľ nás nos povedie," odpovedal som mu a na nejaký čas som sa stal určovateľom trasy. Vedie tu krásna a úplne prázdna cestička cez obec Mošovce až po Krpeľany a obchádza všetku premávku. Kedysi sa to tu volalo cesta SNP, dnes ju využívajú hlavne cyklisti. Smer bol jasný a cesta veľmi príjemná. Jediný dôležitý bod, bol príjazd do Tatranského hotela Villa Siesta, kde sme mali pripravený nocľah. Cesta cez Kraľovany mala už príliš hustú premávku a tak sme to strihli opäť na sever, smer Dolný Kubín a Zuberec. Sú odtiaľ nádherné výhľady a cestička je kľukatá, tak ako to máme radi. Veľká zmrzlina v Liptovskom Hrádku a potom už len siahodlhé stúpanie cez Podbanské až do Tatier. Zvolili sme výbornú trasu! Keď sme po večeri, príjemne unavený odpočívali na recepcii hotela, podala mi naša hostiteľka Katka zopár plastových kartičiek so slovami: ,,Tu sú vaše objednané lístky na lanovku. Zajtra hlásia pekne, tak si to užite."

A coffee and a little snack awaited us at Marián´s home and our group was instantly bigger by one more rider. „Which way now?“ asked Marián. „Wherever the nose leads us“ I replied and I became a group leader for some time to lead the way. A beautiful and completely empty road leads here through Mošovce village all the way to Krpeňany and it bypasses all of the traffic. They used to call it „SNP road – Road of Slovak National Uprising) and now it is mostly used by cyclists. The direction was clear and the ride was very pleasant. The only important target was to arrive to Villa Siesta Hotel in Tatras, whre we have our accommodation ready. The road through Kraľovany was full of traffic and so we turned north again towards Dolný Kubín and Zuberec village. A lot of beautiful views and a curvy road, that is the way we like it. A large dose of icecream in Liptovský Hrádok and then just long long road rising uphill though Podbanské to Tatras. We chose a great route! When we were resting at the reception of the hotel after dinner, our host Katka handed me some plastic cards saying: „ Here are the cable-car tickets you ordered. The weather forecast says it´s going to be sunny, so enjoy it.“

Ani som len nedúfal, že sa to podarí. Lístky na lanovku sú skoro stále vypredané a človek ešte musí trafiť aj to správne počasie, aby z toho mal ten správny zážitok. Na Lomnický Štít sa dá vyjsť aj peši, no v čižmách a oblečení na motorku sa to neodporúča. Tiež harmonogram trasy, ktorý nám určoval ešte minimálne 200 km k našim Višniam, navrhoval určite zvoliť formu výstupu pomocou lanovky. Spočiatku to veru moc dobe nevyzeralo.

I did not even wonder it would work out. The cable-car tickets are sold out most of the times and one has to get lucky to have a fine weather to fully enjoy it. It is also possible to hike to Lomnický Štít but climbing there in motorcycle boots and full gear is not recommended. Also the trip schedule dictated us to ride at least 200 kilometers to our „Višňas“ so the cable-car ride was the right choice. But at the beginning it wasn´t looking as good as we thought it would.

Na Skalnatom plese sedel jeden veľký mrak premenlivých farieb, od čisto bielej až po tmavo šedú, no lanovka nás vyniesla až ponadeň  a pohľad z vrcholu stál určite za to. Krásne slnečné počasie s veľmi dobrou viditeľnosťou. Skutočný zážitok stáť takto na vrchole hory.

There was a huge cloud sitting on Skalnaté pleso varying its colours from clear white to dark grey, but the cable-car carried us over it and the view from the top of the mountain was worth it. Beautiful sunny weather with great visibility. A great impression for all of us to stand on the top of the mountian.

 

Povzbudení výhľadom, sme naštartovali naše tátoše a pobrali sa opäť severnou trasou po Poľskej hranici k priehrade Domaša a ďalej k našej základni v maličkej obci bez telefónneho signálu. Večer sme už trávili všetci spoločne vediac, že ďalší program je v rukách našich hostiteľov.

Encouraged by the view we cranked our iron horses and took the north route again along the border of Poland to Domaša dam and then further to our base in tiny village with no telephone signal. We all spent the evening together knowing that the further program is in the hands of our hosts.

Ako domáci určite lepšie poznajú miestne cestičky a zaujímavosti, ktoré stoja za to ich vidieť. Ranný odchod bol posunutý až na desiatu hodinu, pretože naša prvá cesta viedla na Okresné riaditeľstvo policajného zboru vo Vranove nad Topľou, kde si naša Viki tiež prevzala svoj prvý vodičský preukaz na veľkú motorku a mohla tak s nami absolvovať časť našej cesty. Tu práve vidieť ako ten čas letí. Pred malou chvíľou  to ešte boli deti na základnej škole a dnes už jazdia s nami.

As locals our hosts surely know better which roads to chose and which attractions are worth seeing. The morning departure was moved to 10 am because our  first ride leas to police station in Vranov nad Topľou city, where our Viki picked up her first motorcycle driving licence and was able to ride with us during a part of our trip. Here one may see how the time flies. Just a moment ago they were kids attending elementary school and now they ride with us.

Cestičky na východe Slovenska sú vhodné pre jazdu s historickým motocyklom a jazdí sa tu veľmi príjemne. Navštívili sme Zemplínsku Šíravu, Vinné jazero či zaplavený lom Beňatina. Pobrali sme sa aj na štátnu hranicu s Ukrajinou v Ubli, no stihli sme spraviť len zopár fotiek. Čas tak rýchlo bežal a my sme boli ešte tak ďaleko od našej základne.

The roads in the east Slovakia are great for riding on a historical motorcycle and it is very pleasant to ride here. We visited Zemplínska Šírava dam, Vinné lake or a flooded quarry Beňatina. We also went to a state border with Ukraine in Ubla but we managed to take only few photos. The time was running so fast and we were far away from our base camp.

Museli sme sa teda svižným tempom  pustiť na cestu späť. Mali sme zdatného sprievodcu a tak sme sa nebojácne vracali prázdnymi dedinkami v okolí Sniny, bez jediného zaváhania a tesne pred zotmením dosiahli sme cieľ ďalšej etapy.  Fajnovo sa jazdí v kruhu priateľov, no každej ceste je raz koniec.

So we quickly hit the road to get back. We had a sturdy guide and so we fearlessly rode through empty villages around Snina without any hesitation and we came to a finish of this stage before it got dark. It is so fine to ride with your friend, but every trip has to come an end.

Predpoveď hlásila zhoršenie počasia a pred nami bola ešte veľmi dlhá trasa na jeden deň. Navigácia prepočítala naplánovanú trasu na niečo cez 400 km a to býva v zlom počasí  na starom motocykli niekedy až príliš. Museli sme teda presunúť štart poslednej etapy o niečo skôr a naše Višničky sa rozhodli nás sprevádzať po trase ešte niekoľko desiatok kilometrov. Predpoveď zatiaľ meteorológom nevychádzala a nám to len vyhovovalo.

The forecast reported a bad weather coming and we still had a long route to ride in one day. The navigation calculated the planned rout to something over 400 kilometers and that may be too much for riding an old motorcycle in bad weather. And so we had to move the start of the last stage to an earlier date and our Višňa friends decided to accompany us on our rout for few tens of kilometers. The weather forecast though was not coming true and we were just fine with that.

Od Bardejova sme už pokračovali v menšej skupinke, no v stále dobrom počasí. Obed v Tatrách a známou cestou cez Zuberec v ústrety Orave. Tu nás už zopár kvapiek zastihlo, no podarilo sa nám mračno sčasti obísť a ešte za svetla doraziť domov.

From Bardejov we rode on in a smaller group but still in good weather. The lunch in Tatras and then taking our familiar road through Zuberec and towards Orava region. Here we caught some rain drops but we managed to pass around the big scarry cloud and get home at daylight.

Z vlastnej skúsenosti viem dnes povedať: ,,Zoberte sa a plňte si sny!" Netreba sa toho báť. Zoberte deti a choďte len tak na výlet. Navštívte priateľov, rozšírte si obzory a spoznajte zasa niečo nové. My sme celkovo prešli 1100 km za štyri dni. A drobné poruchy? Tie sa objavia vždy. Nevadí, ako sa pokazilo, tak sa aj opraví a ide sa ďalej. Čas letí veľmi rýchlo, ani sa nenazdáme a predbehne nás. Preto štartujte tátoše a zajtra vás chcem vidieť vonku priatelia. No a s Višňami sa budúci rok poberieme zasa niekam inam, možno aj vašim smerom. Tak sa celkom určite vidíme na vedľajších cestách. A nezabudnite, že za chvíľu príde ďalšia várka nových jazdcov. Už sa pripravujú a my im budeme držať palce.

Today from my own experience I am able to say: „Go and fulfill your dreams!“ There is nothing to be scared of. Take your kids and go on a trip. Visit your friends, broaden your horizons and explore new things. Overall we rode 1100 kilometers in four days. And minor breakdowns? They always happen. Don´t worry, as easy as it got broken, it would be fixed and you will go on. Time flies very fast. That is why you should crank your bikes and I want to see you out there my friends. And next year we will ride somewhere else, maybe even somewhere near you. I am sure we will see each other on the road. And don´t forget that in a while another bunch of new riders will come. They are getting ready and we will hold our fingers crossed for them.

Ďakujem za krásny výlet kamaráti a teším sa na ten ďalší

Thank you for a beautiful trip my friends and I´m looking forward to the next one

                                                                                                                   Burger Karol Slovenský Arielklub

 

Preklad ,  Translator - Rastislav Chmelár

 

 

 

 

Hodnotenie

Komentáre

Žiadne komentáre

Pridať komentár






Vašu adresu uvidí len administrátor


UPOZORNENIE: Zaznamenávame Vašu IP adresu. Vyhnite sa prosím vulgarizmom a nenávistným prejavom.