Výfukový systém pre Ariel SF, SB 1931 - 32

Keď v roku 1931 prišiel Ariel s novou modelovou radou v dvojitom ráme , použil pri niektorých modeloch pomerne zvláštny výfukový systém s expanznou nádobou pred motorom, následne rozdelenou do dvoch samostatných vývodov. Tento typ výfukov  bol použitý len pri modeli SF v roku 1931 a pri modeli SB v rokoch 1931 – 32. Objaviť takýto diel v zachovalom stave je prakticky nemožné no časom ošľahané kúsky na vzor sa ešte dajú požičať. Renovátori potom nemajú inú možnosť , len pracne vyrábať každý diel tejto skladačky samostatne, alebo prostredníctvom komunity priebežne skupovať diely, ktoré sa práve niekto pokúsil reprodukovať.

Zrenovovať šikmí Ariel je veľmi časovo, aj finančne náročné , no pre tento motocykel funguje komunita ľudí, ktorý si navzájom pomáhajú, aj keď sú roztrúsený po celom svete. Ak sa niekto v tejto skupine rozhodne vyrobiť nejaký nedostupný diel, oznámi to ostatným a tí členovia, ktorým tiež daná súčiastka chýba sa prihlásia k odberu a náklady na výrobu prototypu, či prípravkov sa tak môžu rozpočítať na viac kusov a tým pádom sa každý dostane k žiadanej súčiastke za najnižšiu cenu. Komunikácia prebieha na uzavretej skupine WhatsApp no bez problémov prijímajú nových členov.

V priebehu niekoľkých rokov sa takýmto spôsobom podarilo nášmu Nemeckému priateľovi Klausovi nazhromaždiť prakticky celý výfuk. Prednú expanznú nádobu od dodávateľa z Česka. Zahnuté, výfukové rúry od dodávateľa z Talianska. Tlmiace koncovky od iného dodávateľa z Česka a kolená expanznej nádoby od ďalšieho dodávateľa z Česka. Pri jednaj z našich návštev u zberateľov Arielov po Európe sme sa dohodli, že mu pomôžeme vytvoriť z toho funkčný celok a jeho SF bude môcť v ďalšej sezóne tešiť svojim typickým vzhľadom svoje okolie. Takéto sľuby sa šijú za horúca a tak nás Klaus už o niekoľko týždňov navštívil aj zo svojou motorkou.

Priniesol starý , vzorový výfuk, aj všetky reprodukované diely a spoločne sme sa mohli pustiť do modelovania. Najprv sme prirovnali  prednú expanznú nádobu od požadovanej polohy a všetky možné miesta dotyku s rámom sme vymedzili gumovou podložkou o hrúbke 6 mm.

Keď sme si boli istý, že „bachor“ je na správnom mieste bodovo sme ho zaistili zvarmi o držiaky a pritiahli skrutkami k rámu .  Označili a navŕtali sme otvor pre vstup výfukových plynov do ktorého sme neskôr vložili vstupnú rúru v presne určenom mieste.

Tento diel bol tiež zaistený bodovým zvarom. Potom sme opustili prednú časť a vrhli sa na koncovky výfuku. Pri koncovkách sme postupovali podobným spôsobom. Miesta s možným dotykom sme opatrili vymedzením o hrúbke 6 mm Po vložení rúr do koncoviek sme celok prirovnali k rámu a skontrolovali, či sa v nejakom mieste nevyskytol nečakaný problém.

Zaujímala nás vzdialenosť koncovky od zadného stojana, rovnobežnosť rúry s rámom motocykla, chod brzdovej a štartovacej páky a tiež celkový dojem. Obe koncovky síce končia v rovnakom bode, ale každá má iné miesto na prichytenie k rámu. Celkový výsledok musí byť symetrický. Keď bola pravá koncovka prispôsobená na správne miesto, upravili sme držiak koncovky a zabodovali ho.

Neskôr sme zistili , že ohyb na rúre nemá celkom správny uhol. Jednalo sa však o hrubostennú rúru a tak nebo, problém s čiastočnou úpravou tohto uhla. V požadovanom mieste sme spravili rez a neskôr výrez v tvare malého trojuholníka. Rúru čiastočne prihli a miesto opäť zavarili a obrúsili.

Koleno expanznej nádoby sme rozdelili na dve časti, aby sme vedeli približne prirovnať potrebnú vzdialenosť od výfukových rúr. Do „bachora“ sme navŕtali otvor, vložili pripravené kolená a poznačili miesto kde sa bude koleno spájať s výfukovou rúrou.

Koleno , aj rúru sme skrátili na požadovaný rozmer a pre tento spoj sme použili sústruženú vložku so zvariteľného materiálu, aby mohla byť zaistená do jednej strany výfukového systému a vsuvná do druhého. Vznikne tak rozoberateľný spoj.

Vložku sme zaistili zvarom v navŕtanom otvore na 3 bodoch. Neskôr bolo kolienko zaistené bodovým zvarom do „bachora“ a my sme mohli pokračovať na druhej stane motocykla podobným spôsobom. Tu však bolo najdôležitejšie dodržať symetriu oboch výfukov tak , aby končili v rovnakej výške , aj šírke a zachovali uhladený vzhľad motocykla Ariel SF.

Po celkovom dopasovaní sa výfuk rozobral a jednotlivé časti boli zavarené tak aby nevznikali netesnosti týchto dielov. Neskôr boli opäť zmontované na svoje miesto, aby sme sa uistili, že pri zváraní nedošlo k žiadnym deformáciám a celý výfuk správne sedí na všetky spoje.

Výfuk sme ešte raz odmontovali, obrúsili zvary a pripravili na odoslanie do chrómovne. Po pokovení bude táto časť zdobiť umelecké dielo s názvom Ariel SF.

Dúfam, že vám náš postup pomôže zvládnuť práce aj na tom vašom stroji a o niekoľko mesiacov spoločne odjazdíme ďalšiu sezónu na výnimočných strojoch starej školy.

Poďakovanie za pomoc pri práci si zaslúžia predovšetkým

                                                                                                                                    Anton Kuba,    Pavol Janíček   a    Klaus Gargard

Pomohli tak vytvoriť túto reportáž a uľahčiť práce mnohým ďalším priaznivcom veteránizmu.

Pre Slovenský Arielklub spracoval Karol Burger