slovak ariel club in english about us in english

XI.Ariel Rally. Tentoraz Morava

XI.Ročník už tradičnej Českej Ariel Rally sa konal v krásnom prostredí južnej Moravy. Množstvo vinných pivničiek, dobrosrdečných ľudí v spojení s krásnym prostredím Slobodnej Spolkovej Recesistickej Republiky Kraví Hora a skvelým počasím zaručovalo nezabudnuteľný zážitok z prežitia tohto predĺženého víkendu. Akcia sa začínala už v stredu, príjazdom účastníkov a ,, koštom "vína. Potom, vo štvrtok, cyklistickým výletom po zákutiach južnej Moravy. Účastníci sa mohli rozhodnúť, či sa poberú na ľahký, 10 km. dlhý výlet do veľkých Pavlovíc, alebo sa cítia pri forme a skúsia 30 km. dlhú túru do Mikolčic. Obidve trasy končili samozrejme prednáškou o miestnych vínach spojenou s ochutnávkou tých najlepších prívlastkových vín miestnych vinárov. Nám sa podarilo doraziť až vo štvrtok večer. Nahádzali sme tašky na izbu v penzióne a upaľovali načerpať podvečernú atmosféru plným dúškom. V penzióne U Nováku už bolo takmer plno. Obrovská expedičná miestnosť aj priľahlé chodby pre tento raz neslúžili na skladovanie vín pre export, ale ako obrovské skladište motocyklov Ariel. To, čo sa nepodarilo uskladniť v hlavnej garáži, muselo nájsť miesto niekde inde. Preplnené boli chodby a prístupové miestnosti k skladom zo sudmi ešte zrejúceho vína. Bolo na čo pozerať. Ariely od roku 1916, až do päťdesiatých rokov minulého storočia. Zhruba 70 kusov motocyklov z celej Európy. No skrátka, každý Arielista si prišiel na svoje. Stroje zrenovované, aj pôvodné. Remenáče, sajdky, straťáky,  štvorválce, šikmáče, stojaté či podrámové. Dalo sa tu nájsť všetko. Atmosféra plná očakávania z nasledujúceho dňa, množsvo skvelých ľudí a diskusia o tom či onom stroji mi dávala skoro istotu, že večer sa nám bude zaspávať veľmi ťažko. Aby informácii náhodou nebolo ešte málo, dostali sme ponuku prejsť si exkurziu miestnym vinárstvom Jedlička - Novák. Samozrejme som sa chytil, veď celá táto oblasť je známa kvalitnými vínami, hlavne bielych druhov. Zhruba hodinová prednáška spojená s ochutnávkou rôznych druhov vín nechala odpočinúť mojej mysli. Dozvedeli sme sa mnoho zaujímavého o výrobe a spracovaní miestnych odrôd. Postupne sme preberali už aj iné témy ako motorky, a zrazu sa zaspávalo akosi ľahšie. Prebrali sme sa do krásneho, slnečného rána a hneď po raňajkách sme všetci oživovali svoje stroje. Štart bol určený na 9 hod. ,,a na nikoho sa nečaká !" ozývalo sa z úst Karla Kupku. ,, ešte 15 minút " , ,, ešte 5 minút" a  štart! Nevedel som si dosť dobre predstaviť, ako pôjdeme. Rôznorodé stroje vyžadujú každý iný prístup a inú cestovnú rýchlosť. ,,Ako teda pôjdeme?" Moje obavy boli však zbytočné. Arielka ja vlastne stretnutie kamarátov s podobným koníčkom. Každý sme dostali mapu s plánom cesty na štvrtok aj piatok, kontaktom na odťahovku v prípade poruchy a pobrali sme sa jazdiť. Tempo bolo spočiatku kľudné, no postupne sa vytvorili skupinky jazdcov, ktorý potrebovali ísť trocha rýchlejšie. Nestávalo sa, že by niekto ostal sám. Veď zo 70 strojov sa dalo vybrať si toho správneho spolujazdca do skupiny. Prestávka na krásnom zámku v Ledniciach poslúžila na kávu i drobné opravy motorových deduškov a po hodine sme sa pobrali severným Rakúskom v pred ďalším zážitkom. V múzeu železnej opony Valtice bola na pláne ,,pažiť". A hoci som si zo začiatku nebol istý výrazom tohto slova,  nesklamal ma. Kto chcel, pozeral z rozhľadne a tí ostatný len tak ležali na tráve. Žiadne organizované výstavy pre občanov toho či onoho mesta. ,, Tento zraz je pre nás." Kto chcel, poležal si na tráve a kto mal chuť ísť ďalej, tak jednoducho šiel. Trasa bola na mape a potrebné bolo len dostaviť sa na obed včas, no a potom takým istým systémom až do cieľa. Nádherný výlet. Môj spolujazdec Vlastík jazdil sajdkou po prvý raz. Trocha som ho postrašil, že ak sa nebude dostatočne nakláňať v zákrutách, jednoducho havarujeme a jazdec v sajdke si to odnesie vždy najviac. Vlastík sa ale zo sajdkou zžil hneď v prvých zákrutách a jazda s ním bola zábavou. Postupne sme si mohli dovoliť rezať zákruty ako šampióni. Skúšali sme to rýchlejšie a rýchlejšie. Až v cieli sme spočítali straty. Povolené svetlo a zopár odtrhnutých špicov nám ale nepokazí ďalší deň. Večerné posedenia s priateľmi pri víne, ďalšia diskusia o motocykloch, renováciách, poruchách a víziách sa ťahala do neskorých nočných hodín. Pani domáca, Danka, dohliadala na chod podniku a ešte v neskorých nočných hodinách obsluha dopĺňala stoly s jedlom. Nemohlo sa stať, že by bol niekto hladný. Sedelo sa skvele a to bol pred nami ešte jeden krásny deň jazdy. Sobotný štart bol opäť o 9 hod. Trasa tento raz viedla severnejšie. Smerom na Slavkov k Mohyle mieru. Cestou však prišla malá zmena: ,, volal mi jeden pán, že tu kúsok má múzeum a či ho neprídeme pozrieť? Je to asi 10 km." kto chce, nech ide ďalej, a kto má chuť, nech ide s nami. ,, Jasné! Ideme!" v okamihu sa celá kolóna motorkárov vybrala iným smerom. Nikoho netrápil itinerár a zdržanie. Spontánne sme sa pobrali za prvým vodiacim jazdcom až k nášmu novému cieľu. Jednalo sa o múzeum váh a meradiel. Zbierka bola naozaj rozsiahla a ku každému exponátu sme obdržali odborný výklad. Jeden exemplár sa však vymykal spomedzi ostatných. ,,A čo je toto za meradlo?" ... to nie je meradlo. Leží to u mňa doma, lebo tu nemáme vhodnú vitrínu. No kvôli vám som ju priniesol. ,, Je to lebka Nosorožca Srstnatého nájdená v našej obci". Naozaj zvláštny kúsok, nevedel som, že sa zachovali aj takéto pozostatky z dávnej histórie. Poďakovali sme a pokračovali v našom výlete. Dlhšia prestávka bola až na obed v Slavkovskom zámku, potom fantastické serpentíny smerom k Mohyle mieru a opäť ,, pažiť". Kto chcel, dal si serpentíny aj viac krát a my ostatní sme obdivovali Slavkovské bojište. Mohyla je pamiatkou za všetkých padlých vo vojne troch cisárov. Ešte dnes pri práci na miestnych poliach objavia sa pozostatky kostier podlých vojakov. V obrovskej Mohyle na čestnom mieste je uložená truhla, kde každý rok ukladajú nájdené pozostatky a keď sa truhla rokmi naplní, bude uložená do hrobky a na jej miesto príde ďalšia. Naozaj pietne miesto.Na parkovisku pri Mohyle som však zistil, že mám mäkké zadné koleso. ,, Asi klinec, sviňa !" skúsil som pokrútiť ventilom, či nie je odtrhnutý aj ten, no držal. Čo s tým? ,, Skús  nastriekať spej na defekty, možno to pomôže " a hneď sa ponúkli dvaja s pomocou. Je to skvelé, keď človek potrebuje pomoc ďaleko od domova a nemusí sa nikomu prosiť. Ľudia okolo radi pridajú ruku k dielu. Je vidno, že komunita Arielistov drží spolu a aj preto sa im v Čechách tak darí. Nastriekali sme teda sprej podľa návodu a urýchlene sa pobrali najkradšou cestou do cieľa v Boreticiach. Okamžite sa vytvorila skupinka šiestich jazdcov a jedného doprovodného motocykla, ktorí sa pobrali so mnou. Spočiatku to celkom držalo, no postupne koleso začalo znova mäknúť. Spomalil som teda  a v doprovode mojej skupiny došiel posledných 30 km. Pri príchode už bolo poznať, že motorka poriadne tancuje a za ďalších 10 minút bolo zadné koleso na ráfiku. Hlavne, že sme došli bez úrazu. Zopár utrasených matičiek a jeden defekt nám nepokazí krásny deň.
Večer sme sedeli až do neskorých hodín. Hrala kapela, popíjalo sa víno. Skrátka, nádherný víkend s priateľmi. Celkovo sme prešli viac ako 270 km. Super počasie, atmosféra a báječný ľudia z rôznych vrstiev spoločnosti, spojený láskou k nádherným strojom z minulého storočia, Arielom.


 Moje poďakovanie patrí hlavne tohtoročným organizátorom Dane Novákovej, Tomášovi Fialovi ,Karlovi  Kupkovi  a Jirkovi Křečovi. Tešíme sa opäť o rok na tradičnej Ariel Rally už XII ročník.

 Karol Burger a váš Slovenský Arielklub.


Hodnotenie dokumentu


počet hodnotení: 6

Komentáre

Žiadne komentáre
Vaše meno
Váš e-mail
Vašu adresu uvidí len administrátor
Váš komentár

IP Adresa: 54.225.21.88