XV. ARIEL RALLY Jablonné nad Orlicí

XV. ARIEL RALLY Jablonné nad Orlicí

Mestečko Jablonné nad Orlicí sa nám nezdalo tak veľmi vzdialené od našej základne, aby sme sa túto cestu nepokúsili absolvovať po vlastnej osi. Vybrať sa však hustou premávkou veľkých miest sa nám nepozdávalo. Spýtali sme sa teda uja Googla, či nám neporadí a mali sme šťastie.

A small town of Jablonné nad Orlicí did not seem so far from our base, so why not trying to ride there on our motorcycles. We just did not like the idea riding there in a heavy traffic of the main roads. So we asked uncle Google for help and we got lucky.

Trasa poskladaná spleťou vedľajších ciest úplným severom krajiny, obchádzala všetky diaľničné úseky a predpoklad, že sem tam zablúdime nám nespôsoboval žiadne obavy. Veď šanca dostať sa do centra a blúdiť tak pomedzi červené vlny semaforov bola veľmi malá. Rozdelili sme sa do dvoch skupín a prvá sa pobrala vo štvrtok ráno, na zhruba 300 km dlhý výlet, k mestečku Jablonné nad Orlicí.

Our route consisted of various side roads through the very north of the country, bypassing all highways and we did not even worry about getting lost. The chance of getting to the town centres and roam through the red waves of traffic lights was very low. We divided us to two groups and the first one headed on about 300 kilometers long trip to Jablonné nad Orlicí on Thursday morning.

Druhú skupinu som tvoril ja s Helkou a možnosť absolvovať túto trasu na motocykli pre nás nebola priechodná. Museli sme na stretnutie priviesť niektoré náhradné diely pre našich priateľov a tiež jeden motocykel na zapožičanie. Arielská komunita je jedna veľká rodina a radi si pomôžeme. Veď prečo by mal niekto sedieť doma len pre poruchu, keď v inej garáži ešte stojí voľný tátoš. Cesta ubiehala obom skupinám podľa plánu a tak sme už večer spoločne posedávali na terase hotela a popíjali takpovediac domáce pivko Černý medvěd. Ako vždy sa nás na stretnutí zišla necelá stovka nadšených milovníkov starej techniky z rôznych kútov strednej Európy.

The second group consisted of me and Helena (my wife) but we were no table to ride there on a motorcycle. We have to carry some replacement parts and one motorcycle to lend to the meeting. Ariel community is a big family and we love to help each other. Why would someone stay at home because of the motorcycle failure, when there is one motorcycle in another garage free to use. The road was passing according to our plans for both of the groups and so we already that evening sat together on a hotel patio drinking local beer called Černý medvěd (Black bear). As always almost one hundred of old-timer fans from different parts of Central Europe gathered there.

Organizáciu stretnutia mal tentokrát na starosti Filip Prokopec. Naplánoval nám dve krásne trasy zabudnutými zákutiami s dĺžkou 160 a 130 kilometrov. Cestičky s dobrým asfaltom a veľmi riedkou premávkou nám nechávali možnosť užiť si kilometre ako zo starej doby, kedy človek stretol auto len sem tam a cestu lemovali aleje zdatných stromov na spevnenie krajnice. Iba biele pruhy namaľované na týchto stromoch pripomínali stĺpiky okolo ciest. Krátka prestávka pri rozhľadni a opäť ďalšie skvelé kilometre, akoby opustenou krajinou.

This time Filip Prokopec was in charge of organizing the meeting. He planned two beautiful routes through forgotten parts of the country, one 160 and the second 130 kilometers long. Nicely paved roads and light traffic let us enjoy the way as in the old days, when one barely met another vehicle and the alleys of strong trees were planted along the roads to reinforce the curbs. Only the white stripes painted on these trees reminded as stone posts. A short break at the view point and again another fantastic kilometers of riding through seemingly deserted country.  

Večer návrat na základňu a diskusia o všetko možnom. Mám rád tieto večery, keď nesedíš pri jednom stole. Chvíľu preberáš problém so spojkou a hneď potom spievaš pri gitare, či harmonike. Zrazu pomáhaš zohnať chýbajúci diel a hneď plánuješ ďalší výjazd, samozrejme na motocykli. Všetci sú vítaní pri každom stole a diskusia sa voľne presúva rôznymi smermi. My sme si však na piatkový večer najprv objednali exkurziu do miestneho pivovaru.

The evening was about getting back to the base camp and an endless discussions. I love these evening when not sitting behind just one table. One moment you chat about issues with clutch and in the other you sing along the guitar or a harmonica. At one time you try to help with a missing part and at the second you are planning another motorcycle ride. Everybody is welcome by each table and the discussions are freely moving in different ways. But for the Friday night we booked for a field trip to a local brewery in the first place.

Zásobuje len tri reštaurácie a jeho kapacita je 8000 litrov piva za mesiac. Už dávno som chcel navštíviť podobnú prevádzku a ochutnať také to domáce pivo. Ochotný sládek pivovaru Černý medvěd, nás previedol v desať člennej skupinke svojím kráľovstvom a počas pútavého rozprávania  nám nechal ochutnať z každého druhu skladovaného v lesklých zásobníkoch. Vedel by som sa tu zdržať aj celé hodiny. Každý druh mal svoj príbeh a svojho zákazníka a miestny sládek o všetkom vedel pútavo rozprávať. Ráno nás však čakala ďalšia krásna trasa a nové zážitky. Pobrali sme sa teda ešte chvíľu diskutovať s priateľmi a potom šup do postele. Slnečné ráno nás priam pozývalo na kolesá.

It supplies beer for just 3 restaurants and its capacity is around 8,000 litres per month. I always wanted to visit such production site and taste that kind of beer. The brewer of Černý Medvěd brewery was very helpful and lead our group of 10 people through his kingdom and during his interesting commentary he let us to taste each type of beer stored in shiny tanks. I could spend hours and hours down here. Each beer had its own story, its own customer and the brewer told us everything about it. But a beatiful route and new adventures awaited for us in the morning. So we got back again, had a short discussion and went to bed. The next sunny morning literally invited us to a ride.

Trasa druhého dňa mala podobný charakter s vyhliadkami do rozľahlej krajiny a tiež návštevu nadšencov, tentokrát vojenskej techniky.

The route of the second day had a similar character with outviews to spacious country and also we visited the fans of military weapons and memorabilia.

Majiteľ bol veľmi ochotný a nebolo nutné naň moc naliehať, aby naštartoval obrovský pásový kolos a povozil po poli skupinku záujemcov.

The owner was a fine man and it didn´t take long to convince him to crank up the huge tracked monster and gave us a ride trough the field.

Krásne výlety si naplánoval Filip a za to Ti veľmi ďakujeme. Večer sme opäť dlho sedeli na terase pri zvuku gitary či harmoniky bratov Pacherovcov. Bolo mi s vami dobre priatelia a o rok sa stretneme v Českom raji pri mestečku Jičín.

Dear Filip, you aranged really beautiful trips for us and we thank you so much. In the evening again we sat for hours on the patio listening to guitar and harmonica of Pacher brothers. I had a great time with you my friends and I can´t wait to see you again in Český ráj by the small town Jičín the next year.

Krátka rozlúčka s partiou nadšencov a už len 300 km severom krajiny sem k nám na základňu Slovenského Arielklubu. Zopár kvapiek padajúcich zo zamračenej oblohy sa síce pokúsilo pokaziť náš zážitok, no my sa len tak ľahko nedáme. Do cieľa sme dorazili síce unavení, no plní krásnych zážitkov a pripravení ešte si užiť toto leto v sedadle motocykla nezabudnuteľnej značky Ariel.

A short farewell to this bunch of enthusiasts and then another 300 kilometers through the north of the country back to our Slovak Arielklub base. Few raindrops from the cloudy skies tried to spoil our impressions from the trip but we sure do not give in easily. We got home tired but full of beautiful feelings and ready to enjoy this summer even more in the saddle of the unforgettable Ariel.

Za Slovenský Arielklub   

For Slovak Arielklub

                                                        Burger Karol.   

  preklad - translator / Rastislav Chmelár