Zlaté ruky majstra klampiara.

Keď som sa rozhodol, že si zrenovujem niektorý z šikmých Arielov, netušil som aký veľký kúsok sústa som si práve zobral. Po zmapovaní možnosti kúpy nejakého projektu z roku 1931 som veľmi skoro zistil, že jedinou z mojich možností bude pracné zháňanie jednotlivých dielov, až po úplné skompletizovanie tohto vysneného zázraku. Model, ktorý sa mi páčil najviac sa vyrábal len jeden rok, no bola to výzva a ja som sa do nej vrelo pustil. Vzhľadom k dobrej spolupráci v Arielskej komunite po celom svete sa mi podarilo kúpiť, vymeniť či vyrobiť väčšinu potrebných dielov, no stále som sa trápil s palivovou nádržou. Ak sa mi aj nejaká podarila nájsť, bola už značne deravá a to vždy na tom istom mieste v zadnej časti. Nádrž je u modelu z 1931 roku z veľkej časti chromovaná a tak do úvahy prichádzala jediná možnosť a to nájsť niekoho, kto bude ochotný pokúsiť sa vyrobiť jej kópiu. Na odporučenie môjho priateľa Tomáša som sa rozhodol tieto práce zveriť do rúk pána Pavla Kopřivu. Počul som, že sa jedná o zručného klampiara no je dosť časovo vyťažený. Mne však na môj projekt ešte chýbalo mnoho dielov a tak čas v mojom prípade nehral žiadnu rolu. Dohodli sme sa a ja som  teda s pokorou čakal na výsledok jeho práce. Čas od času som sa pripomenul , aby bolo jasné, že mám stále vážny záujem a on mi na oplátku sem tam poslal nejakú fotografiu z práve prebiehajúcich prác. No a práve preto sa s vami teraz môžem podeliť o niekoľko slov a fotografií z procesu, na konci ktorého vznikla moja nová palivová nádrž pre motocykel Ariel SF/1931. Majster to opísal zhruba týmito slovami:

Tak v prípade tejto nádrže, keďže som mal vzorovú dobrú nádrž, vytvoril som si najprv papierovú šablónu obalu nádrže, kde som si zaznamenal miesta , kde pridám plech na ohyby a koľko.  Potom som si vytvoril šablóny jednotlivých dielov dna, na ktoré som preniesol všetky otvory, signovanie, záhyby a prelisy, aby som ich mohol následne cez papierovú šablónu preniesť na plech a zároveň tak môžem vyskúšať, ktoré časti plechu bude potrebné sťahovať a ktoré naťahovať aby mi niekde nezostával, alebo nechýbal materiál.

Keď už mám jednotlivé diely hotové, tak ich začnem postupne zvárať k sebe od spodnej časti  nádrže. Potom obal ešte raz prerovnám a nádrž uzavriem osadením dna  prístrojovej dosky, pritom dopasujem  jej vrchnú časť, do ktorej už mám vypilované otvory pre tachometer, tlakomer, osvetlenie, hodiny aj nalievacie hrdlo nádrže. Vrchná časť sa vyrába samostatne, no rovnakým spôsobom ako samotná palivová nádrž.

Na záver nádrž otlakujem vzduchom, či je dostatočne tesná, očistím, preleštím a nádrž je hotová. Všetky sústružené časti boli vyrábané samostatne v odbornej dielni a postupne osadené do nádrže v procese jej výroby a tak na mňa zostala len práca s plechom za pomoci kladív, nožníc, rôznych podložiek a papierových šablón.

Keď to takto jednoducho majster napíše, zdá sa to byť úplná hračka. No ja som unesený z celkového výsledku jeho práce. Nádrž je úplne rovnaká, nádherne tvarovaná s jedinečným dizajnom z 1931 roku. Vynechali sme len vtlačené patentové číslo, aby bolo aj v budúcnosti poznať , že sa jedná o kópiu originálnej nádrže stvorenej zlatými rukami jedného z majstrov z Moravy.

Pre Slovenský Ariel klub spracovali Karol Burger a Pavel Kopřiva.